Košickí BLACK LIGHT svoj štvrtý štúdiový materiál prichystali v celkovo neľahkom čase, keď sa kapely občas aj rozpadnú, lebo „nedá sa/ani nie je pre koho“. Skupina, ktorej fungovanie skomplikovali napríklad aj študijné záležitosti, sa hlási síce „len“ s EP, ale kvalitatívne opäť postúpila o riadny kus. Výkony všetkých zúčastnených – Martin „Wevo“ Tomáš gitara, vokál, Matúš Mlích gitara, Tomáš „Kili“ Kilian – sú veľmi dobré, bubenícky ide o dielo až dvoch ľudí, okrem Mareka Železníka tu účinkuje aj Patrik Šedo, ktorý BLACK LIGHT poháňal vpred v začiatkoch a aktuálne je opäť členom. Zvuk sa mi páči, takisto pokračovanie v tradícii maľovaných obalov z vlastnej dielne. Digitálna verzia vychádza v týchto dňoch, ale už sa teším na CD.

„Blackout“ je thrashmetalová rúbačka zabiehajúca do death metalu jednak vďaka náklepovým pasážam, jednak riffom, akému by som sa nečudoval ani u britských kronikárov vojnových ťažení. Druhá v poradí „Mirrors For Faces“ sa po krátkom groove úvode na moment preklopí do vysokého tempa, ktoré uvedie energický, naliehavý spievaný úderný part, predstavujúci ťažisko tohto kusu. S vysokým tempom sa však ešte stretneme, je to thrash metal a dalo by sa povedať, že tej krutejšej sorty, žiadne úkroky k heavy/speed/power. Titulná trojka uháňa ako na najkrvavejšom albume losangeleských zabijakov, agresívne, nad ostro rezanými riffmi a hutnými bicími rozhnevane buráca výborne nafrázovaný vokál a čas na nádych dostanete v pomalších, skoro náladových momentoch.

V úvode záverečnej „Sans Frontiers“ gitaristi prvýkrát vypnú efekt, akusticky poslucháča dostanú do vážnej, dramatickej nálady. Tá naplno vybuchne vo voľne drviacej melodickej pasáži, kde Wevov hrdelný skôr rev ako spev opäť sedí ako stvorený. V gitarových harmóniách je tu čosi severského, s iným zvukom a krákavejším hrdlom by som si takýto part vedel predstaviť napríklad u VREID. Skladba má ale vyše päť minút a rozbehne sa aj do svižnejších obrátok. V závere zase vážnosť a ťažoba, jediné, čo vám ostáva, je pustiť si EP opäť od začiatku. Oplatí sa to, osobne si totiž myslím, že tento materiál BL definitívne posunul medzi slovenskú špičku žánru a v celosvetovom kontexte do kvalitného nadpriemeru. Nahrávka boduje kvalitným muzikantstvom i skladateľstvom, nič tu neznie kostrbato, nepatrične, naopak, každá zo štyroch skladieb sa vyznačuje svojskou tvárou, každá je kompaktná a s vyladenými zložkami, nech už ide o surovosť, náladovosť, melodiku alebo harmónie.

Nehrá sa tu na prvú signálnu, žiadne hitové pokusy, thrash, miestami thrash/death metal košickej štvorky je vážny a postavený na drsnosti. Texty sú opäť v angličtine, ani tu sa nikto nesnaží podkladať sa domácemu fanúšikovi. Titulná napríklad spracováva motív Promethea, úvodná zase znechutenie z toho, že priveľa zla páchajú tí, čo najhlasnejšie vybľakujú, hoci fakt nemajú čo povedať a už hádam aj stačilo. Wevo ako vokalista urobil veľký pokrok, kedysi sa mu dalo kadečo vytýkať, prejav mal neraz neohrabaný, tu však je narevané a nafrázované všetko ako sa patrí a farba jeho hlasu kapele pasuje dokonale. BLACK LIGHT rastú od nahrávky k nahrávke a majú potenciál v budúcnosti predviesť ešte viac.