Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Za logom, ktoré by sa podľa mňa celkom hodilo pre predajňu záhradných a podobných dekorácií, sa ukrýva multiinštrumentalista z texaského San Antonia. Bryan skraja tohto roku oslávil štyridsiatku, účinkoval v lokálnych telesách ANCIENT MALUS, BLESSED AGONY a jeho aktuálnymi pôsobiskami sú progresívne deathmetaloví SCARS OF THE FLESH, klasickejšie usmrcujúci WINGS OF ABADDON a melodicky black/deathmetalový one man projekt WINTERS PLAGUE. O všetko sám sa stará aj tam, kde to pomenoval podľa seba. Od roku 2014 vydal osem dlhohrajúcich albumov a deviaty „Plague Bringers“ vychádza 5. novembra. Toto je kadencia ako svojho času u PATHOLOGY, navyše všetko od jedného človeka, až by sa dalo pochybovať, či to celé stojí za pozornosť.
Nuž, novinka je prvým dielom tohto tvorcu, ktoré som počul a netuším, ako je na tom kvalitatívne predošlá diskografia, dvanásť čerstvých skladieb však vôbec nie je márnych. Melodický, skladateľsky dobre urobený, hráčsky zaujímavý a poslucháčsky prístupný black/death metal so sci-fi/horrorovým textovým konceptom o tom, ako sa nám tu na Zemi podarí odraziť inváziu emzákov, ktorí sa však vrátia pomstiť bez ohľadu na to, že naša aj ich civilizácia definitívne skončí, to je slušne temná téma. Predošlé veci sú námetovo tiež „stories, horror, mystery“ a je celkom možné, že ide o vydarené soundtracky.
„Plague Bringers“ na vyše hodinovej ploche nadelí ponuro náladový, záhubne atmosférický extrémny metalový materiál prevažne v dramatických stredných i voľnejších tempách, kde si môžete vybrať, či sú ostré programované marše bicích miestami rušivé, alebo zdôrazňujú skazu, ktorú tu môžeme sledovať. Naprázdno neobídu ani fanúšikovia výbušných náklepových pasáží a nešetrí sa melodickými vyhrávkami a orchestráciami ovenčenými melanchóliou uvedomenia si neodvratného konca. Ak by som mal nájsť žánrovo (melodický black či black/death) i náladovo podobnú vec, tak mi napádajú VREID v časoch „Milorg“. Podobne zafarbený je takisto vokál, Bryan ale neraz zúrivosťou ešte pritlačí na pílu a občas si strihne melodickú polohu. Nórski patrioti však do rozorvanosti bojovného pátosu dokázali vniesť aj nádej na spravodlivé víťazstvo. Tu na to priestor nie je, príbeh sa končí zle, vietor ženie temné mračná prachu nad „sterilizovanou“ planétou.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!