Ak už teda upratujem, tak aj v priečinku s promáčmi. Nazbieralo sa toho, do kategórie „aspoň pár slov si táto vec zaslúži“ postúpili nižšie uvedení umelci a kolektívy. To, že je o nich jedna veta neznamená, že by ich výtvory boli nanič, naopak, o z môjho pohľadu blbostiach nemám čas písať, dnešné nahrávky sú buď žánrovo fajn, alebo vedia zaujať inak, ale písať ku každej obsiahlejší text sa skrátka nechce.

DELPHIAN – Somnambulant Foregoer (2021, samovydanie, 47:03)

Debutový album a celkovo zatiaľ jediná nahrávka kalifornskej bandy, do uvedenej škatule „technical death metal“ sa vcelku zmestí, hoci subjektívne týchto deväť skladieb môže pripomínať aj rachot, ktorý vznikne, keď do seba vrazia PYREXIA z čias „System Of The Animal“, PANTERA a DECAPITATED z poslednej dekády, materiál aj kope, aj má svoje atmo-momenty, nové hudobné dimenzie sa nekonajú, ale vcelku fajn metal to je.

Delphian - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)

Music | Delphian (bandcamp.com)

MALIGNANT ALTAR – Realms Of Exquisite Morbidity (2021, Dark Descent Records, 33:40)

Zvony ako intro v roku 2021 = „please kill me“, ale dobre, vyšlo to v svätyni pekelnícky ponurého staroškolského kovu smrti, ktorý majú títo piati Texasania zmáknutý predpisovo, v šiestich skladbách sú jasné odkazy na MORBID ANGEL, INCANTATION, GOREAPHOBIA, možno aj odraz nejakých prastarých fínskych smrtonosov, zvuk je príjemne chrchlavý a zároveň reže, vyvážený podiel náklepov aj ponurých valivých partov, kopákové koberce, v pozadí jedna z gitár kúzli zlovestne zavýjajúce figúry, pre fanúšikov klasického death metalu budujúceho skôr na hrozivej atmosfére než na vybrúsenej technike by toto mohlo byť celkom očarujúce.

Malignant Altar - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)

RETRIBUTION OF JEALOUS GODS | MALIGNANT ALTAR (bandcamp.com)

THIRTEEN BLED PROMISES – Foundation (EP, Lacerated Enemy Records, 19:18)

České v DM svete známe vydavateľstvo vydalo najnovšie EP madridského kvinteta, ktoré od roku 2006 pátra vo svete sci-fi, gore a ufokonšpirácií, aktuálne štyri skladby ponúkajú veľmi slušný melodický a atmosférický nárez, ktorý síce za deathcore označiť možno, len treba vedieť, že v tomto žánri je možné kadečo, aj to, že neraz môže pripomínať skôr pekelné paľby DARK FUNERAL a inde je to zase náklepový death metal pracujúci so širokou paletou harmónií.

Thirteen Bled Promises - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)

Music | THIRTEEN BLED PROMISES (bandcamp.com)

RHINE – Ausland (2021, Within The Mind Records, 51:42)

Seattleský spolok fungujúci od roku 2011 svoj tretí album nahral len vo dvojici, s hosťujúcim bubeníkom, výsledkom je však osem kompozícií kvalitného extrémneho materiálu v duchu technickejšieho a progresívneho atmosférického death metalu, v ktorom sa premýšľavé, éterické, možno aj psychedelickejšie motívy nie nepodobné tomu, čo OPETH hrali medzi „Blackwater Park“ a presťahovaním sa do rokov sedemdesiatych o priestor delia s výbušným, temperamentným náklepovým hraním otierajúcim sa neraz aj o black metal, celkovo je to pri nadpriemernej variabilite, emotívnosti a skladateľskej „košatosti“ správne kompaktné a poslucháč sa „povozí“ od melanchólie až k agresii a späť.

Rhine - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)

Music | Rhine (bandcamp.com)

RAT KING – Santa Hipocresía (EP 2021, samovydanie, 12:15)

Seattle ešte raz, tentokrát sa s novou EP hlásia RAT KING a servírujú štyri skladby nápaditého výbušného death/grind metalu, nabité agresivitou, energiou, divokými rytmami, náklepmi a revom striedajúcim hlboké polohy s vyšším rykom (ak si pamätáte bandy ako NEMBRIONCI či CONSOLATION, je to podobný štýl hrania), pričom po vlastnej tvorbe ešte prekvapia scoverovanou „Killing Art“ od HYPOCRISY.

Rat King - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)

Music | Rat King (bandcamp.com)

PSILOCYBE LARVAE – Where Silence Dwells, 2021, Fono Ltd, 46:12)

Toto sú pomerne známi predstavitelia ruskej doom/deathmetalovej scény, so vznikom pred štvrťstoročím predstavujú domácu klasiku žánru spred čias, než ho pohltili „funeral“ vody, existenciálne a pesimistické témy si teda vystačia s gitarami, bicími a rozorvanými vokálmi, drsnými i melodickými, hudba oplýva typickými rusky bezútešnými náladami, ktoré ešte zvýraznia „post“ hudobné plochy v správnom pomere a aj vďaka k nim občas PL môžu vyznievať trochu ako POSTCARDS FROM ARKHAM s väčším priestorom pre spev.

Psilocybe Larvae - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)
PSILOCYBE LARVAE (bandcamp.com)

TORII – Torii (2021, samovydanie)

„Bol raz chlapík zo štátu Arkansas, ktorý pokefoval šimpanza...“, ale nebol to Bill Masino, ten si postavil one man band TORII, v ktorom je až nebezpečne plodný, sedem albumov od roku 2012, ako to tu je s kvalitou a kvantitou, to netuším, rovnomenná novinka ako môj prvý kontakt s umelcom prináša osem dosť rozsiahlych kompozícií, nepozemsky a veľmi ponuro duniaci black/death/doom metal s disonantnými zlovestnými atmosférami trochu ako u SXUPERION, kvíliace melódie a harmónie v chladných priestoroch, minimalistické orchestrácie, ako aj vzdušne ľahké inštrumentálky na mytologické témy, mixovanie drsného metalu a ambientného prístupu, v podstate je album extrémne metalový tak spolovice, zvyšok sú „nálady odinakiaľ“, objavujte, je prinajmenšom zaujímavo.

Torii - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)
Torii (bandcamp.com)

HELL MACHINE – Relentless Aggression (2021, samovydanie, 33:17)

Alice Springs je púštne srdce austrálskeho kontinentu a odtiaľ sa hlásia Dave Hellrazor (basa, vokály) a Mal Machine (bicie, vokály), kto v HELL MACHINE hrá na gitaru som sa nedozvedel, ale ich druhý album ponúka black metalom ošľahnutý thrash s typicky austrálskou vulgárnou neotesanosťou, počuť tu trochu prvé albumy SLAYER a priamočiare osemdesiatky celkovo, nič komplikovaného, ale HM hrajú chytľavo, autenticky, s príjemným ostrým výrazným zvukom a pochvalu si zaslúži ukážkovo staroškolský čb obal.

Hell Machine - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)
Music | Hell Machine (bandcamp.com)

ELECTROMANCY – Technopagan (2022, samovydanie)

Na záver niečo z budúcnosti, nielen preto, že „Technopagan“ ide von až v januári, ale aj preto, že toto hrajú roboty, ktoré postavil(o) umelec menom Satyra, keďže lymská borelióza značne osekala jeho možnosti hrať na nástrojoch a tak tu je dvanásťskladbový debut ním skomponovanej robotickej šialenosti prezentovanej ako technický black metal (ok, formou sa to o BM otiera, textovo neveľmi), letí často v nepríčetných rýchlostiach, prípadne atmosférach, kedy máte pocit, že ste astronautom, ktorý pod drogami letí cez červiu dieru do iných galaxií a zvrátená industriálna monotónnosť albumu sa postará o to, že ho asi nebudete milovať, ale tak skoro naň nezabudnete napríklad aj vďaka pasáži typu „Myrkur spieva kyborgom“.

Electromancy - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)
Music | Electromancy (bandcamp.com)