Slovenští ČAD vydávají ve dvouletém odstupu za sebou již třetí album a po neoddiskutovatelných kvalitách jeho dvou předchůdců je zajímavé sledovat, kam se na „Medveďoch“ posunuli (pokud se tedy vůbec posunuli). Doba vzniku novinky je však díky covidu-19 úplně jiná, než kdy bývalo zvykem, a možná i to se na ní podepsalo. Na všechny otázky, které se člověku při poslechu osmého řadového alba slovenských matadorů rojí hlavou, jsem se vyptal bubeníka Jána Ivana alias Valéra Tornáda a on mi je trpělivě zodpověděl.  

Kam se posunuli ČAD od vydání alba „Zabi ma“ a jakou roli v tom hrála pandemie nemoci covid-19?

Myslím, že bez pandémie by ten nový album vyznel úplne inak. Ani nie tak kvôli témam, ale skôr času, ktorý sme do toho investovali. Rok 2020 mal byť pre nás koncertný, naplánované sme mali dve turné hlavne po Česku, bolo by to super. Ale zobrali sme pandémiu ako fakt, na nikoho sme sa nenasrali a nikoho neobviňujeme. Našťastie, Pišta pred zhruba desiatimi rokmi vyhlásil, že najhoršie by bolo, keby sme sa živili hudbou. Ukázalo sa, že mal pravdu, a teraz v pohode fidláme ďalej, skladáme albumy a nič neočakávame.

Čo sa týka posunu, myslím, že sme sa skladbám dosť venovali, hudobne sme do nich natlačili koľko sa dalo, ale dali sme si pozor, aby to nebolo prvoplánové. Ešte v skúšobni sme mali z hudobnej zložky pocit, že máme v rukách niečo nové, o level posunuté. V štúdiu tomu dal spev takú čadovskú značku.

Jak jsi vnímal nástup celé pandemie, když to vypadalo, že všichni začínáme prožívat scénář nějakého velmi vzdáleného sci-fi filmu? A jak ji vnímáš teď? Vidíš nějaké světlo na konci tunelu?

Neprepadol som tomu. Ja totiž žijem už siedmy rok v podstate v „lockdowne“, robím z domu. Sledoval som, čo sa stane, keď zavrú ľudí medzi štyri steny a oni zistia, že už nie sú až tak potrební ako predtým. Že keď zanikne ich práca, nič sa nestane. Nikto sa nedosere. A hneď sa začalo hovoriť o nedostatku psychiatrov.

Čo sa týka práce, pár projektov sa mi zrušilo, ale to, že sa venujem viacerým veciam, vrátane kapely, ma zachránilo. V kapele máme stále čo robiť. Keď nie je „albumová sezóna“, robím merch, rozmýšľam nad klipmi a vymýšľame, kam to posunúť. Chcel by som si nájsť čas oživiť klipom niektoré staré skladby, ktoré časom zanikli. Napríklad taký „Dunaj“, to by bol masaker.

A jak moc se tahle pandemie odrazila v novém albu „Medvede“?

Ľuďom v online priestore preplo a hľadali si zámienky na pičung. Na všetky strany jebali blesky od zlosti. My sme to sledovali z diaľky, pár úderov schytal aj Pišta a na to nadväzovali aj osočovania voči celej kapele. Všetky boli úplne mimo. My sme sa počas toho stretávali dvakrát do týždna v ranných hodinách a skladali muziku. To, že neboli živé akcie, spôsobilo, že sme boli poctivejší a mohli sme sa venovať len albumu. Textovo je tam pár odkazov na dianie v spoločnosti, ale celkovo sa nám tam podľa mňa podarila dostať taká vojnová, nepokojná nálada. Niečo, čo je viac cítiť v našej staršej tvorbe.

Mimochodem, kolikáté v pořadí je vlastně album „Medvede“? Na vašem bandcampu se píše, že osmé, ale nějak se k tomu nemůžu dopočítat… kterou nahrávku tedy berete jako debut?

To je skôr otázka na Pištu, ale pre mňa je prvý album „Deadnation“. Čiže „Deadnation“, „Psia krv“, „Súkromná vojna“, „Ťažký kov“, „Čertova kovadlina“, „Bastard“, „Zabi ma“ a „Medvede“. Na to, že hráme tak dlho, ich mohlo byť aj viac. Našťastie ešte nekončíme.

A které z nich ty osobně považuješ za nejlepší a proč?

Nie som zo seba posratý, ani z nás ako z kapely. Tým chcem povedať, že si nepúšťam naše albumy, nehoním si pri nich z toho, aké sú skvelé. Sem tam si zakričím nejaký trefný text zo starých skladieb, keď mi sadne do životnej situácie. Tie texty a rev na prvých albumoch mali taký čudesný, hrdelný charakter. Vliezlo to pod kožu každému. Pamätám si keď sme nahrávali „Súkromnú vojnu“, niečo tam bolo, niečo, čo tomu albumu dalo extra silu. Aj po vydaní to bolo cítiť. Podobný pocit som mal po donahrávaní bicích na „Medveďoch“.

Každý album mal niečo do seba. Na „Čertovej kovadline“ je „Démon samoty“. Na „Bastardovi“ sa podarilo prepojiť skladby s príbehom a bookletom a tá kombinácia počúvania a čítania fungovala. Doteraz nám ľudia hovoria, ako mali z toho zimomriavky. To bol jednoznačne náš najúspešnejší album. Na „Zabi ma“ máme silné skladby a na ne klipy - „Zbojnícke móresy“ a „Ľudia smrdia“. Odjakživa rád robím takéto kokociny, vyrábam masky a rekvizity a tvorím niečo dobré a trochu aj prijebané.

Obě předchozí nahrávky vznikly s dvouletým odstupem… řešíte třeba také možnost, že byste při současném tempu vydávání alb od nich mohli ztratit dostatečný odstup a hrozilo by, že se budete opakovat?

Všetci traja v kapele sme tvoriví ľudia, a to aj mimo hudby. Každý, kto veľa vecí robí, spraví aj sračky. My nevieme zložiť po trojročnej prestávke jeden singel, ktorý ti odjebe dekel. My vieme v priebehu roka pracovať na celom albume a v tom procese vytvoriť skladby, ktoré pretrvajú a ďalšie zaniknú. Poznám kapely, ktoré už na treťom albume nevedia dať dokopy desať vecí. Takže na tom nie sme vôbec zle. Ak by malo hroziť, že sa budeme opakovať, máme v zálohe ešte všelijaké experimentálne plány typu celý pomalý album, alebo si zmeníme, povyrábame nástroje a podobne.

Myslíš tedy, že v budoucnu můžete kormidlo svého hudebního směřování ještě natočit jiným směrem, nebo už navždy zůstanete věrni tomu svému punk/metalovému nášlehu?

Myslím, že to z nášho hrania nikdy nezmizne. Aj keď na poslednom albume sa mi veľmi páčilo, ako sme spravili poslednú skladbu „Stroskotanci“. Bicie som dorobil tri dni pred odchodom do štúdia a ostatné nástroje vznikli priamo pri nahrávaní. Kňěží vymyslel kontrabas na izbe a nejaké pazvuky tam pridal aj zvukár Adam. Z celého albumu ostane v hlave práve melódia z tejto skladby.

Ja osobne by som raz chcel spraviť album, na ktorý natočíme film. Tiež by som rád použil viac perkusii a zvukov, ale tak, aby to nevyznelo šamansky. A toto má Pišta celé na saláme, chce zapojiť gitaru a drviť kilá... Tým chcem povedať, že to, čo sa stane, vôbec nie je v našich rukách.

Samozřejmě se musím zeptat, proč právě „Medvede“? Je mi jasné, že to souvisí se stejnojmennou Pištovou povídkou v bookletu alba a skladbou „V meste sú medvede“, ale přesto mě zajímá, jak jste k tomuto tématu přišli?

Skladba „V meste sú medvede“ vyplynula z jednej skúšky, keď sme sa stretli a začali sa tradične ujebávať na tom, ako zo všetkých strán čítaš katastrofické správy a ako sú všetci dosratí. Najprv bol všade covid, pandémia a nakazení, pridali sa Amíci, čo odišli z Afganistanu a nástup Talibanu a bolo treba do tohto koktejlu aj niečo originál slovenské. A vtedy jeden medveď rozchňápal týpka v lese. A bolo. Medvede boli témou číslo jeden aspoň dva týždne. Počty nakazených a mrtvých, talibanci vtrhli do mesta, a medveď sa objavil v malých Karpatoch. Dokonalé. Všetky faktory strachu stimulované.

Jsou texty výhradně Pištovou doménou nebo k nim máte v rámci kapely i nějaké připomínkování?

Je to Pištová doména, má na to svoj bolestivý proces. Je dobré, keď sa mu podarí trafiť názov skladby ešte pri jej vzniku. K tomu si zapisuje poznámky a slovné zvraty. Tesne pred štúdiom alebo priamo v štúdiu to pod tlakom dáva dokopy. Sem tam nejaké slovo zmení na popud ostatných. Ako sám hovorí, problémom nie je samotný text, ale námet. Niekedy máme pocit, že už sme mali songy o všetkom.

Ve skladbě „Železný mejdan“ skládáte poctu porevoluční české metalové scéně. Byla pro vás skutečně tak určující, že slovenská scéna té doby si to nezasloužila?

Nie som taký mladý, ale v tej dobe o ktorej sa tu spieva, som sa hral ešte na pieskovisku. Začal som chodiť na koncerty až v roku 1999. Pamätám si, ako môj brat doniesol vinyl „Death Metal Session“, kde bola skladba od LOCHNESS „Zduř péro kuř“, ale aj MORIORR, ŽELEZNÁ NEDĚLE, ROOT. Malo to pre nás divnú, práchnivú atmosféru. Od Pištu som pochytil atmosféru tejto zlatej doby metalovej, a keďže hráme posledné roky viac v Čechách a na Morave, stále cítime vplyv týchto starých kapiel. „Železný mejdan“ je teda pocta kapelám, ktoré priniesli do Československa radosť z tvrdej muziky a zapálili celú generáciu fanúšikov.

Baví vás provokovat? Dle skladby „Urážanie hudby“ a videoklipu k ní pořízeného ve Slovenském rozhlase jednoznačně soudím, že ano…

Provokovať ani nie, táto skladba je podľa skutočnej udalosti. Stalo sa to práve v Slovenskom rozhlase, kde sme hrali v rámci akcie Rádia_FM. Išlo o multižánrový festival, kde vystupovali rôzne kapely - od folklórnych až po metalové. No a my sme hrali vtedy len dvaja a v totálnom nasadení sme jebali do ľudí skladbu „Konflikty“. „Nejebte mi život! Kurva!, Nejebte mi život! Kurva! Ja chcem kurva žííííííť!“. Po koncerte za nami prišli dve speváčky zo zboru Lúčnica a začali nám dohovárať, že máme na viac, ako furt revať kurva, kurva. Že je to plytké a mali by sme prehodnotiť svoju tvorbu. A my sme sa ich opýtali, že čo teda spievajú ony. Mávli rukou: „Také pičoviny“ a odišli.

Mimochodem, v jakém nákladu „Medvede“ vyšlo? Bavíte se o tomhle čísle vždy před aktuálním vydáním nebo jedete už nějaký čas podle vyzkoušené cifry?

Teraz sme dali robiť menší náklad ako minulé albumy. Vždy sme robili 2000 kusov. „Bastard“ po troch rokoch zmizol a dali sme spraviť dotlač. Ale každý ďalší album sa CD predávajú menej. Platne chcú ľudia tiež, ale tie sú drahé, je to zberateľský artikel. Robíme ich 500 kusov. Funguje nám dobre dobrovoľná cena za CD, aj ked s nástupom koronovej pandémie trochu viac ľudia šetria. Stále si do objednávok prihadzujú aj naše staré albumy. Tie vychádzali v nákladoch 500 kusov a tuším sme ich už dvakrát dávali dotlačiť. Tam to funguje skvele. Inak, je veľmi zaujímavé mať onlineshop. Vidíme napríklad, že za približne 5 rokov ľudia pribrali o jednu konfekčnú veľkosť. Prestali sa predávať veľkosti S a oveľa viac sa predávajú XXL. To budú asi tie medvede.

Album doprovází krásné ilustrace pocházející z tvé dílny… máš nějaké vzdělání v tomto směru nebo jsi samouk? Jak dlouho se kreslení věnuješ a jsi v tomto směru aktivní i mimo ČAD? Kde mohou třeba naši čtenáři vidět nějaké tvé další práce?

Dik za pochvalu. Hej, nejaké vzdelanie mám, ale v tomto obore je to viac o každodennom kreslení, hľadaní techník, ktoré mi vyhovujú a zdokonaliť ich. V podstate to isté ako pri bicích nástrojoch. Som na veľmi dlhej ceste. Kreslenie nebolo nikdy moj primárny záujem, skôr som mal viac rád rozprávky, filmy, kulisy, pičovinky, animácie. A to by som aj rád robil naplno, tvorbu animovaných videí. Mám pocit, že tam sa dá najviac zúžitkovať všetko, čo viem. Študoval som priemyselný dizajn, kreatívnu prácu robím vyše jedenásť rokov. Moje práce najčastejšie dávam na instagram @jano_ivan. Robím aj obaly iným kapelám, alebo aj pre knihy, keď ma niekto osloví. Mám tam aj kreslené klipy alebo krátke animácie.

Kde bereš inspiraci nebo podle čeho se rozhoduješ k tomu, jak který obrázek pojmout, resp. jakou kreslířskou techniku zvolit?

Mám takú techniku, že si do hlavy vložím zadanie a normálne fungujem niekedy aj pár dní, ale v myšlienkach si dávam dokopy vizuál. Ak ide o klip, tak už aj jednotlivé scény. Potom keď sadnem za počítač, mám už dobrú predstavu, ako začať. Svoju tvár stále hľadám.

Rád ale skúšam vždy niečo iné. Napríklad pre MALIGNANT TUMOR som robil obal tak, že som najprv postavu vymodeloval ako malú sošku, odfotil ju a v počítači spracoval ďalej. „Bastarda“ som musel navrhnúť ako postavu do počítačovej hry, každý detail mal svoj zmysel. Na „Medveďoch“ som kreslil len čiernou farbou, čo je pre mňa totálne nekomfortná zóna. A taká zaujímavosť. Ku albumom „Bastard“, „Zabi ma“ a aj „Medvede“ som nadizajnoval aj font, teda typ písma. Som si istý, že to žiadna kapela v týchto končinách nemá.

Všiml jsem si, že u textů v bookletu chybí ilustrace ke skladbám „Buldozér“, „Ku dnu“ a „Stroskotanci“. Došla inspirace, čas nebo to byl úmysl?

Bohužiaľ, už nebol čas. Mali sme fixný termín, a nestihol by som to v dobrej kvalite nakresliť. Celkovo by som potreboval ešte asi tri mesiace navyše, a mali by sme pripravené aspoň tri klipy. Budú ale neskôr.

Občas zveřejňuješ i videa s tvou hrou na bicí… jak vnímáš tenhle způsob prezentace „těch vzadu“, tedy bubeníků?

Vďaka týmto videám sa dá veľa vecí odkukať, naučiť. Pamätám si seba, ako som bez youtubu nevedel vôbec, ako vyzerá nahrávanie v štúdiu, alebo čo robí bubeník na koncerte keď zlomí paličku. Napriek tomu, že je plný internet bubeníckych videí, nie je tam veľa takých priamo zo štúdia. Takých, kde vidíš ako bubeník hrá presne to, čo počuješ na nahrávke. Ako nahrávala PANTERA alebo Phil Collins? To je to, čo zaujíma mňa. Moje videá sú jednoduché, nezakladám si na nich. Vačšina, ktoré som zverejnil sú presne z nahrávacej session a to čo hrám, aj počuješ vo finálnej skladbe.

A kolik času denně, jestli se to dá takhle říct, věnuješ cvičení na bicí? Máš se ještě kam posouvat?

Posledné roky sa najviac posúvam, keď robíme albumy. Najväčší posun som cítil prvých desať rokov, teraz to už ide pomalšie. V súčasnosti chcem technicky vylepšiť a spresniť úder mojich slabších ľavých končatín, rovnako tak zrýchliť kopáky a virble. Na to sa viaže celková kondička pri hraní thrash metalu. Cvičím hodinu denne.

Velkou pozornost, zdá se, věnujete i „merchi“, k jednomu albu vydáváte i několik motivů na trička, nabízíte zarámované grafiky apod. I to ovlivnila pandemie nebo byste tak činili, i kdyby nebyla?

Pandémia ovplyvnila to, že som týchto vecí vymýšľal menej. Mal som pocit, že teraz otravovať ľudí s novými tričkami by bolo nahovno. Ale postupne to chcem zase rozbehnúť. Chceme robiť merch kvalitný a pekný, nie potláčať smetiarske veci z Číny našími logami. Inak aj ten obchod už máme riadne dlho, spočítal som, že za celú históriu sme mali vyše 40 motívov na tričká.

Musím se zeptat i na ony jakoby kovové jehlany a pyramidy, které se vám objevily na nejnovějších obrázcích na ramenou… jak vznikly a co mají symbolizovat?

Je to jednoduché. Často si nosíme malú kameru na koncerty a natáčame sa. Spätne si to pozeráme a zhodli sme sa, že vyzeráme ako banda kokotov. Jeden metalista-slušák, druhý turista a tretí upotený bicista. V tom období som kreslil motív „Metalosaura“ na tričká. Vtedy mi napadlo dať mu kovové hroty ako v texte piesne. Vbehol som do dielne, vystrúhal ostne, nafarbil a našróboval ich na svoju bundu z klipu „Ľudia smrdia “. Pištovi zažiarili oči a bolo rozhodnuté. Nemá to nejaký hlboký význam, ide o druhú kožu, brnenie, metalové pávie perá. Moju som si musel perforovať dierami a úplne napiču sa v tom hrá.

Kolik jste o letní covidových „přestávkách“ stihli koncertů a jak vám v této době „chutnaly“?

Stihli sme 14 koncertov, z toho dve hrania v radiách. Nič moc. Máme limit 30 koncertov do roka, takže slabota. Ale boli dobré, ako za starých čias. Mám pocit, že keď sa vráti celoročná koncertná sezóna, bude to chvíľku trvať, kým začnú ľudia plniť sály.

Jaké jsou plány vašeho dalšího živého vystupování? Snažíte se koncerty domlouvat a chystat bez ohledu na to, že s ohledem na covid-19 nejspíš stejně neproběhnou (např. pokud dnes někdo plánuje hrát na konci února 2022, asi to moc reálně není) nebo spíš vyčkáváte, jak to bude vypadat, a teprve podle toho domlouvat?

Hej, dohadujeme všetko čo sa dá a potom rušíme. Teraz sme práve zrušili štyri februárové slovenské koncerty v rámci tour s HENTAI CORPORATION, ktoré sa preložilo už trikrát. Toto nás dosť serie. Nevieme s tým nič spraviť a ani to lepšie naplánovať. A aj kluby majú rovnaký problém. Akonáhle majú bar, buď ho nesmú použiť, alebo tam majú povolených 25 ľudí. Minulý rok sme takto hrali v Košiciach v Collosseu, zavretý bar a klub pre 100 ľudí. Máme na jar dohodnutý koncert spojený s krstom „Medveďov“, tak sa trasieme, aby to vyšlo.

Závěrečná poznámka, je-li jaká:

Pozdravujem všetkých fanúšikov muziky a bicích a v mene kapely ďakujeme za podporu.