Dnes to dlhé nebude, minulú nedeľu u nás záverečný koncert svojho európskeho turné hrali právom legendárni a obľúbení titani poľského i svetového death metalu VADER a o nich sa dá niečo nové vymyslieť možno v prípade, že odfláknu koncert alebo sa stane podobná pohroma. Toto sa nedeje, tým pádom sa dalo byť zvedavý na to, koľko ľudí bude ochotných ísť na živák v zabitú nedeľu a aký rozdiel v návštevnosti bude v porovnaní s MAYHEM.

Stihol som zhruba poldruha skladby göteburských MARA. Asi neprekvapí, že hrali melodický death metal, povedal by som, že trochu iný než aký poznáme od ich slávnejších rodákov. Značne ho bolo cítiť dosť starou školou, prvou polovicou 90. rokov, nič extra rýchleho, skôr dôraz na atmosféru. Dlhšie kompozície hrané štyrmi chlapíkmi už vcelku veteránskeho zjavu, MARA s rokom vzniku 2012 iste nie je ich prvou kapelou. Inak typický začiatok koncertu, na pódiu hudobníci, pod pódiom niekoľko desiatok ľudí čaká, čo bude ďalej. A má to všetky príznaky nedele, tak aj s celkom solídnou hudbou ste radi, že vašej polhodinke niekto zatlieskal.

REJECT THE SICKNESS z Belgicka, konkrétne z flámskych centier Brugge a Ghent, hrajú o päť rokov dlhšie, paradoxne však ide o niečo mladšie typy. Vydali už tri albumy u dánskych Mighty Music, ktorí zvykli mať celkom dobrý vkus a ani tu sa nesekli. RTS hrajú rozhodne súčasnejšie než nich švédski kolegovia. Nárezový a zároveň melodický death metal s presahmi do hard coru bol iste príjemným prekvapením a do živej prezentácie sa Belgičania opreli zo všetkých síl, ktoré im na záver turné zostali. Bolo ich našťastie dosť a myslím, že si ich Košice budú pamätať v dobrom. Ľudia sa počas ich setu začali preberať, tak asi ani oni nebudú spomínať v zlom.

Oproti koncertu čiernej nórskej legendy bola návštevnosť cca polovičná, ale odhadom dve stovky sú stále fajn na deň a aj na VADER, ktorí sú u nás ako doma a končili tu prinajmenšom už druhé turné. To aktuálne bolo venované albumu „De Profundis“ a tak playlist tvorila výborne a zábavne komentovaná retrospektíva 90-kového materiálu. Aj s novým bubeníkom Michałom Andrzejcykom vypukla očakávaná a stále elitná nekompromisná priamočiara deathmetalová búrka so skladbami, ktoré sa každému navždy vpálili do srdca (Ten fór s náhlou tmou a tichom pri „Dark Age“ nabudúce nerobte, v publiku sú väčšinou starší ľudia, nechcete im prípadne volať sanitku.) Nový bicman je pochopiteľne naozaj kvalitný, niet sa čo čudovať, u VADER to v prípade hľadania nových členov vidím cca na telefonát „nazdar, hráš vo VADER, v pondelok o šiestej ráno sa hlás na vrátnici aj s vecami“ (a každý tam rád naklusá). Spider a Hal mohli trochu pôsobiť dojmom, že sa už aj tešia domov, ale výkon bez pripomienok. Pokiaľ ide o hlavného veliteľa Piotra Wiwczareka, mám pocit, že ešte v ďaleko budúcich časoch, keď už nás na koncerty len občas v urne donesú potomkovia či iní príkladne vychovávaní výrazne mladší príbuzní, sa na pódium postaví tak ako aj teraz a bude to stopercentné ako vždy. Na záver imperiálny pochod a tušenie, že sme sa nevideli naposledy.

Foto: Laci Schürger