Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
O bratislavskej extrémne metalovej obskúrnosti 0N0 som sa tu párkrát rozpísal rozsiahlejšie a než tu robiť výcuc z už napísaného, pripomeniem len potrebný základ. Trojica pôsobí v zložení Twisted (gitary, vokály, programovanie), Acidmilk (vokály, gitary) a Sarkast (vokály). Ich bývalými/paralelnými podnikmi sú NONPROLIFIC a NEOBLIVION, ktorých psychedelický a technicky podaný death/grind, resp. industriálny death/grind predstavuje to najlepšie z ako keby dobre sa ukrývajúcej a určite neveľkej časti tunajšej scény, ktorá na vec ide s prístupom „extrémne, ale nie ortodoxne a tradicionalisticky). Spomenúť možno aj blackmetalových CRESSET, hoci nesporná temnota, ktorá tvorí súčasť hudobnej tváre 0N0, mi nejako čiernokovovo ani nepripadá.
V poradí tretí album „Unwavering Resonance“ im vyšiel 20. júna u The House Of What You See Records, ktorí zo všetkého najviac pripomínajú vlastnú značku hudobníkov a ak sa nemýlim, popri digitále by album mal byť k dispozícii na vinyle. Obsahuje štyri kompozície, „Clay Weight“ (12:13), „Shattering“ (5:13), „Unwavering Resonance“ (9:48) a „Wander The Vacant Twilight (9:08)“. Úvodná vás pohltí rozsiahlym časoovým rozpätím, pripravte sa teda na to, že album je o skladbách, nie o pesničkách. Je to valivá, rozviata ťažká a zároveň atmosférická „náladovka“ v duchu industriálne ladenej doom/deathmetalovej psychedélie plnej trhajúcich tónov gitár, nad ktorými znejú na jednej strane zlovestné, na druhej éterické harmónie a hrdelné vokály si to rozdávajú s chorálmi mimo tohto sveta. Pozoruhodná hra s rytmami, kde pod ťažkým, pomalým kobercom gitár a vokálov neraz zúrivo klepú bicie, hovorí o tom, že nahrávka má množstvo vrstiev, ktoré objavíte až po viacerých vypočutiach.
Nasledujúca „Shattering“ je v porovnaní s prvou skladbou priam rozzúrený nárez, doom/death mierne ustupuje rýchlemu, ale polámanému technickému death metalu, kde je do vrstiev psychedelických zvukov zabalené množstvo disonantných postupov, v prípade ktorých mám pocit, že je ich viac než predtým a 0N0 sa celkom úspešne ladia na vlnu spustenú viacerými uznávanými bádateľmi v hudobných končinách pološialenej hrôzostrašnosti, otvárajúcich portály do dimenzií zo zlých snov. Niečo podobné tu u nás robia snáď len CEREMONY OF SILENCE a poteší, že 0N0 ako keby sa sem pokúšali preniknúť z inej strany, čo vo výsledku dáva hneď dva originálne spolky s „prstom na tepe súčasného temného metalu“. Na tomto mieste s rozborom tohto zaujímavého diela skončím, zvyšok si objavia poslucháči. Upozorňujem, že je to ťažký, poslucháčsky náročný materiál, pri opise ktorého sa do klávesnice tlačia aj pojmy ako djent a všeličo iné. V každom prípade sa oplatí ním prehrýzať, nepôjde to ľahko, 0N0 sú ďaleko od klasického (nech už si pod klasickosťou predstavíme čokoľvek) extrémneho metalu, z toho neklasického mi nič nepripomínajú, ledaže by som sa vrátil k už dávnejšie spomenutým možným dávnym inšpiráciám, ale je rok 2022 a od predošlých nahrávok sa zase o kus posunuli.
Ťažký materiál, na vstrebanie potrebuje veľa vypočutí a aj chuť popasovať sa s ním, pre to, aby poslucháča „porazil“, toho robí dosť. Ale je fakt, že nespomínam si na nikoho, kto by tu u nás extrémny metal takto krútil, ohýbal, vrstvil a pretváral do novej formy.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!