Drsní náladotvorcovia APRIL WEEPS sa hlásia s tretím albumom. Osobne ich radím medzi tie domáce spolky, ktoré majú na to, aby nemainstreamový slovenský metal reprezentovali pokojne aj čo najďalej od hraníc domáceho teritória, ak bude taká možnosť, a to nepíšem len preto, že som ich videl zahrať dôstojný set aj vo vcelku bojových podmienkach. Doterajší hudobný vývoj APRIL WEEPS je opísaný tu a tu, je čas pozrieť sa, kde je skupina v roku 2022.

Tretieho júna poslala do sveta trištvrtehodinovú hudobnú drámu v ôsmich dejstvách. Voľne citujúc tvorcov je svedectvom o živote jednej ľudskej bytosti, ktorá sa zrodila do modernej spoločnosti potláčajúcej potreby a túžby, hladnej po tom urvať si stále viac. O individualite pod tlakom očakávaní predošlých generácií. O hľadaní, boji, stratách samých seba, o zúfalstve, o kamennom chlade. O tom, či je možné znovuobjaviť zmysel existencie. Cesta týmto albumom nie je ani ľahká, ani radostná. Temný, drásajúci atmosférický metal, s dôrazom na prvé dva prívlastky. Po vypočutí nahrávky sa váš svet nijako nerozjasní. A ani si nebudete pripadať nejakí lepší, hodnotnejší od iných, čomu sa inak metalisti radi a úplne neopodstatnene oddávajú. Proste „život je taký“ a treba bojovať, aby to všetko človeka nezložilo a nerozdrvilo.

Ak sa tu chceme – lebo môžeme – baviť o žánri atmosférický doom/death metal, tak od APRIL WEEPS dostanete v podstate náladami nabitý nárez. „Cataclastic“ je tempovo skôr svižnejší, i keď neraz valivý a drvivý materiál, vyznievajúci výbušne, dravo a divoko. Vážne, ponuré zvukomaľby prevládajú v hutných metalových momentoch s veľmi dobre vymyslenými a zaranžovanými gitarami, i v jemnejších, skoro akustických partoch, ktorým dominuje vokalistka spevom i rozprávaním, občas s nádychom dychtivého objavovania sveta. Spevácke duety sú tu rôzne, mužský „rozprávač“ ako ďalšia postava v príbehu – a možno je jeho dominujúci výborný variabilný hlboký growl a k nemu vyšší, občas do čiernej tónovaný rev hlasom búrky a víchra života. Nie je to klasický „filmovo“ či „temne sexy“ vyznievajúci starý dobrý model „kráska a zviera“, tu je skôr výpoveď ženskej protagonistky komentovaná silou mnohonásobne presahujúcou moc ľudského tvora.

Texty dokumentujú jednotlivé etapy jej existencie. Na začiatku malé, bezbranné nevinné dieťa, ktoré má v základnom nastavení lásku, dobrotu a dôveru. To, čo tak ľahko možno príšerne zneužiť. Keď som sa prvýkrát započúval do textu „II. Fundamental Ingressions“, až som sa zľakol, či to nie je presne o tom, našťastie nie, je to „len“ o tom, ako sa dieťa snaží zaslúžiť si lásku rodičov. A v podobnom duchu príbeh pokračuje, až kým sa v šiestej „Ruptures“ súčasťou spevu nestane aj plač a zúfalý, zúrivý, bolestný a ktovie aký ešte krik. V závere prevládne melanchólia, možno vyrovnanie sa s osudom, možno rezignácia, je to príbeh bez šťastného konca a jediná nádej môže byť v tom, že koniec ešte možno nie je definitívny. To už závisí od toho, ako si ho poslucháč vysvetlí.

Tak teda melodický doom/death metal. Plný nálad, citov, vášní. Odhodlanie, nádej, zvedavosť a bolesť, ľútosť, zúfalstvo nad gitarami, bicími a klávesmi. Žiadna sladkobôľna, možno až gýčovitá romantika funeral/doomových organov so sladkastým pachom rozkladajúcej sa hrobovej kveteny s dojazdom roztečeného vosku a ohorených knôtov sviečok. Tu klavír, nástroj, ktorý z princípu nemusí byť pre každého nástrojom hudobnej depresie, veď veselé veci vie zahrať aj inde než keď sa vo westerne ocitneme v salóne či ešte zábavnejšej ustanovizni, hudobne komentuje drsný príbeh reálnej existencie. A nahrávka pri všetkej zvukovej mohutnosti a hudobnej tvrdosti do neradostného burácania tu a tam vnesie záblesk odľahčenia či niečoho takého „normálne civilne pekného“ v rockovejšie ladených riffoch a sólach. Túto zhudobnenú ťažobu reality bytia obzvlášť oceňujem preto, lebo je nesporne veľmi, veľmi metalová. APRIL WEEPS hrajú neprvoplánovo melodický extrémny metal, ktorý fanúšikom nepoklonkuje, neuberá sa ľúbivými „popovými“ skratkami. Aranžérsky, skladateľsky a zvukovo veľmi dobrá práca. Graficky na to APRIL WEEPS išli originálne, ako je ich zvykom. Tentokrát obrazovo koncept albumu stvárnili načretím do mineralógie a dáva to zmysel. Fakt silný materiál.