Metalová mekka po dlhých troch rokoch! Festivalová inštitúcia na severe Nemecka, až tam hore nad Hamburgom, pri Atlantickom oceáne otvorila svoje brány už v pondelok a tento rok testovala po prvýkrát nielen bezhotovostný systém platby, ale aj program na jednom z najväčších stejdžov už v prvý deň – tam sa v stredu večer vystriedali také mená ako EPICA, GLORYHAMMER či AVANTASIA. Fanúšikovia švajčiarskeho zábavného power metalu mali smolu; GLORYHAMMER po strastiplnej ceste a niekoľkých prestupoch nestihli svoje vystúpenie načas a po štyroch piesňach boli organizátormi nemilosrdne odrezaní z pódia.

Naša výprava dorazila po hladkej, priamočiarej, tisíckilometrovej ceste z Bratislavy už v utorok ráno. Prvýkrát po predchádzajúcich štyroch wackenovských skúsenostiach som na vstupe zažil zmätky a mierny chaos. Malé nedorozumenia a neinformovanosť zodpovedných pracovníkov pripisujem práve trojročnej pauze, zmenách v organizačnom tíme a podobným faktorom. Každý festival je živý, dobre namazaný organizmus, akákoľvek prestávka mu nerobí dobre – stráca inštinkty, prehľad a kontrolu.

Spomínaný cashless systém však Nemci zvládli s veľkým prehľadom. Na každom kroku nájdete samoobslužné automaty, rady na dobitie čipu festivalovej pásky som nezažil. Tie sa tvoria tradične pri stánkoch s tričkami; stačilo však dobre pochodiť areál a našli ste stánky, kde sa dal oficiálny merch kúpiť rýchlo a bezbolestne.

V tomto je môj piaty Wacken špecifický. Prvýkrát som s partiou ľudí, ktorí netrávia čas v stanovom mestečku debatami a žúrom, ale objavujú krásy obrovského areálu. Prvý raz som sa tak ocitol v najhlučnejšej dedine na svete, v strede ktorej nájdete dokonalé pokojné miesto – miestny cintorín. Neviem, ako to tam vyzerá počas ďalších dní festivalu, snáď nie tak hrôzostrašne ako kedysi pred rokmi zámocký park na Masters Of Rock, ale v utorok večer to bola oáza ticha a mieru.

V utorok sme tiež stihli prvé koncerty v miestnom vidieckom klube, juhoafrickí THE DRIFT pekne rozpálili LGH Clubstage a očití svedkovia tvrdia, že aj CRIMINAL nadelili kvalitnú šou. Videl som tam tiež jedného z otcov zakladateľov festivalu, Thomasa Jensena. Je zvláštne, že ho stretávam pri zvláštnych príležitostiach – raz si griluje v bekstejdži a ponúka umelcov tradičnými nemeckými údeninami, inokedy (ako v tomto prípade) si pokojne čapuje pivko v klube. Vyzerá to tak, že bude pravdivá informácia z prostredia organizátorov medzinárodných festivalov, že Thomas a Holger už pred pár rokmi predali Wacken americkej korporácii a sú vlastne už iba maskotmi festivalu.

Streda bola horúca a prašná. Veľmi náročný deň aj z toho pohľadu, že som mal ako slovenský zástupca v porote súťaže Wacken Metal Battle vidieť všetkých 18 súťažných kapiel. Podarilo sa, aj keď v porovnaní s minulými rokmi, keď sa dve pódiá nachádzali v príjemnom prostredí obrovského stanu, to bolo pod priamym slnkom miestami riadne peklo. Z prvého súťažného dňa ma prekvapujúco najviac oslovili nemeckí DIVIDE. Hrajú vo dvojici ako MANTAR a hrajú old school death, z ktorého občas drzo vykukne charizmatický ksicht DARKTHRONE. Veľmi fajn. Keď som dnes raňajkoval s argentínskym kolegom z poroty, prezradil mi, že jeho krajania V.I.D.A. vydražili svoje nástroje, aby sa vôbec mohli dostať do Nemecka. Som rád, že som mu nemusel dávať falošné komplimenty, naozaj sa mi pozdávali, ako jedna z troch či štyroch najzaujímavejších stredajších kapiel. Austrálčania LYCANTRHOPE zase cestovali 70 hodín a ich metalcore bol našťastie z tých lepších, čo som v osemnástke súťažiacich zažil. Je zaujímavé, že tak ako bol po minulé roky v trende thrash metal, teraz vládne metalcore z obdobia rokov 2003 – 2007. Väčšina súťažných kapiel z celého sveta sa našla práve v týchto časoch a kopírujú ich ako blázniví. Je to niekedy bolesť, to si určite viete predstaviť.

A preto na mňa ako balzam účinkoval večerný koncert Tobiho Sammeta a jeho slávneho projektu AVANTASIA. Ako hovorí sám Tobias, na žiadnom mieste nehral tak často ako práve na Wackene. Neviem, či tu v tomto roku zažijeme nemeckejšie a wackenovskejšie vystúpenie. Možno IN EXTREMO sa budú snažiť, ale toto zrejme neprekonajú. Skvelý zvuk na obrovskom pódiu, zohratá kapela a výnimoční hosťujúci speváci – Ralf Scheepers, Jorn Lande, Eric Martin, Ronnie Atkins, Bob Catley, úžasná Adrienne Cowan a hitovky ako „Reach Out For The Light“, „Avantasia“, „Farewell“, „Promised Land“, „Shelter From The Rain“ a majestátny záver v podobe „Lost In Space“ a „Sign Of The Cross/The Seven Angels“. Po prvom dni Wackenu som odchádzal nadšený a spokojný. Dnes nás čakajú MERCYFUL FATE a JUDAS PRIEST. Latka je vysoko, ale bude určite s prehľadom prekonaná.