Naozaj dobry clanok, mozno by ho chcelo zasa trosku prepracovat, doplnit, upgradeovat..., ale na druhej strane som si vdaka nemu skompletizoval celu diskografiu kapely, v podobe originalov pochopitelne :)

super

Tak toto je super clanok gratulujem

The principle of doubt

Na okraj len jednu poznamku pre hladacov pokladov metalovej historie.

Podla moznosti siahnite radsej po povodnej neremastrovanej verzii albumu The principle of doubt.

Poznavaci znak - vybudeny rytmicak tak ako bolo dobrym zvykom v 80 ´s. Nahravka tak ma vacsi drive....

Super

Tak to musím mať .. Mbody taký opis hudby som jakživ ešte nečítal :)

Doooost dobré, Mbody!!!

Uff...

I. Mekong Delta – The principle of doubt

Remasterovaná verzia tohto titánského počinu sa mi dostala do rúk asi po 14 rokoch od vzniku originálu. Nie som fanúšik dodatočného „ zlepšovania resp. opravy zvuku podľa kritérii 21 storočia, však taký remastrovaný Master of puppets by bola celkom slušná blasfémia ale budiž, stalo sa....Našťastie zmeny nie sú až tak markantné, každopádne je ich počuť. Kopáky sú vybudené, zhalovaný rytmičák z roku 1989 je diétne umravnený a podstatne subtílnejší, asi aby nevystrašil dnešného „metalistu“. No je to márne, dnešného metalistu v tom lepšom prípade toto cd určite vystraší, v tom horšom prípade sa oprie o vlnu nepochopenia a nezáujmu....

Inak tomu však nebolo ani v roku 1989. Tretí počin germánskeho metalového štúdiového zázraku ukázal celému svetu to najambicióznejšie a najprogresívnejšie v mohutnej riave thrashovej rieky tej doby. Prečo to na fans nezafungovalo? Odpoveď je viac ako prozaická. Laťka tejto záležitosti je proste príliš vysoko.

Fantaskné, surreálne a nenapodobiteľne nazvučené gitarové duo Rolfa Streina (aka Frank Fricke z fenomenálnych LIVING DEATH) a Marka Kaya (mihol sa aj v SODOM) stvára neuveriteľné riffové eskapády, ktorých základy by sme mohli vystopovať na podkladoch vážnej hudby. Ich HEAVINESS je jednoducho nepopísateľná.
V Mozgu mi víri predstava duševne chorého Musorgského vrhnutého do roku 1989, ktorý celú svoju existenciálnu bolesť, povestnú ruskú melanchóliu a spleen ako aj hĺbku tragiky vlastnej smrteľnosti pretavuje do klba kakafonicky súperiacich gitár, ktoré ale paradoxne do seba zapadajú v šialenom tanci svätého Víta. THRASH! Bassová gitara Björna Eklunda citeľne podfarbuje toto ľudské utrpenie, niekedy prerazí vo zvláštnom výbuchu sóla a dodáva charakteristický sound tejto mohutnej potácajúcej sa hydre menom MEKONG , ktorá so sebou strháva všetko živé a kde tisícky zmarených životov voľne plávajú v jej rozľahlej delte sem a tam. THRASH! Bicie batérie Jörga Michaela bezchybne kopírujú smrtěľný tep tejto kolosálnej obludy. Silný v rýchlych pasážach, ako aj v mohutných stredných tempách a rytmických prechodoch, nestratí sa ani v psychodelicky efemérnych pasážach, kde citlivo dokresľuje zvláštnu krásu ako aj neprístupnosť tohto veľdiela. Zvukomaľba orchestrálnych zvukov a syntezátorov dokresľuje celkovú atmosféričnosť nahrávky. THRASH? Thrash metal s atmosférou, ako hlúpo a nepravdepodobne to znie, nikto ale nie je bližšie pravde ako MEKONG DELTA sama na tomto albume!

Mekong Delta – The principle of doubt

Úvodná Question of trust začína kakafóniou prírazových gitarových sól na mieste úvodného riffu a potom našu psychiku začnú drtiť hyperťažké riffy spolu s kanonádou bicích a nádhernou rýchlou melodickou vyhrávkou, neskutočne nazvučenými sólami, ktoré prehnané cez fuzzové efekty dotvárajú dokonalú zvukomaľbu psychiatrie.

Potom v The principle of doubt zaútočí melanchólia sama, tajomno a tažoba, tažoba tragického nezvratného osudu, riff ktorý svojou váhou zabíja, ktorý umiera vzápätí a ktorý sa zrodí do vlastnej hyperrýchlej subverzie. Tu pociťujem autentické šialenstvo a krásu v jednej neidentifikovateľnej zvukovej explózii. Jednoducho nepopísateľné. To čo sa deje v jednej skladbe u Mekongu, to stačí ideovo na kvalitné CD s 10 bodmi u hocijakej inej kapely...
V Once I believe na nás utočí opäť kakafonická súhra gitár, ktorá graduje skladbu až do paranoidnej atmosféry nenormálnosti spolu s ťažkými sekanými metalovými riffmi.

Asi nemá zmysel detailne popisovať ďalšie skladby, obsahovo by to mohol byť román o dvoch dieloch.
Kakafónia ako prvok z vážnej hudby je základným stavebným kameňom ako aj výnimočnosti tejto nahrávky. Jej presah do vážnej hudby a seriózneho umenia dokladá aj výber dvoch klasických cover verzií TWILIGHT ZONE od Mariusa Constanza a EL COLIBRI od Julia Sagrerasa.

Rok predtým kritika ohlasovala metalovú budúcnosť pri DIMENSION HATROSS ich vesmírnym kolegom z Kanady, no metalová budúcnosť odumrela v okamihu jej vlastného zrodenia práve na PRINCIPLE OF DOUBT. Nasledovník DANCES OF DEATH bol „iba“ štandartným perfekcionistickým technothrashovým počinom. Škoda. No a ovácie a priazeň publika za fúziu metalu s vážnou hudbou v neskonale primitívnejšej podobe nezaslúžene zožali neskôr THERION.

A čo prinesie bežnému poslucháčovi X - násobné prelúskavanie sa týmto klenotom? Obávam sa že nič, takže obraz autentickej bolesti, šialenstva, temnoty ako aj neprístupná aristokratická hyperkomplexicita tejto kompozične geniálnej „metalovej “ hudby navždy zostane len pre pár vyvolených a nás pamätníkov

Doporučuju poslední fošnu, moc se mi líbí. Sice má trochu oldschool zvuk, ale je to narvaný až po střechu muzikou. Všichni tam hrají (zpívají) jako o život. Fakt super námrd.

A i já si přihodím. Kaleidoscope. Nesmírně chytré a vyzrálé album, které si zároveň vymezilo mantinely a instrumentální experimenty se nevymkly kontrole (což na některých jiných deskách se bohužel stalo). Kaleidoscope je perfektní ukázkou hudebního intelektu. I bych předřadil Visions Fugitives, leč těžko říct, jaký má tohle album xicht. Čtyři písně, fakt parádní, jsou od sebe roztržené předlouhou instrumentální kompozicí, taky parádní, ale dohromady to nepasuje a posluchač si láme hlavu, jak to celé pojmout.
Ovšem: stran energie a "primárních instinktů", a taky stran radosti z hraní - The Music Of Erich Zann.

Pekný článok. Len viac takýchto.

Ale pár ich bolo ,fakt ,že na tie kvantá kapiel len pár!Taký Protected from Reality od Living Death si pustím rád aj teraz,to bol progress!

* dobrých

jedna z mála nemeckých kapiel vôbec... :)))

....najlepsie co kedy z nemecka prislo!!

jo, profil ktorý bol plný recenzií albumov a nie informácií o kapele ako takej. Ako hovorím, samotná kapela sa v minulosti len málo prezentovala na verejnosti, rozhovory je možné spočítať na prstoch ruky.

Ve Sparku svého času vyšel docela pěkný profil, pokud se pamatuju. Ale už nevim přesně, kdo to psal.

napísať obsiahlejší profil tejto bandy je dosť obtiažne, keďže je o tejto bande len minimum informácií.

Inak vďaka za pochvaly.

PS: ja za najlepší považujem "Vision Fugitives"

Nejlepší je "Dances Of Death" (90) do téhle desky to šlo lineárně nahoru.

Fajn rekapitulace, akorát bych ještě uvítal koscjovo hodnocení u každé desky, abych si udělal lepší obrázek.