Meresz
10 / 10
Fantastický thrashový výplach kvalitatívnej úrovne, ktorú by vtedy Arakainu mohli závidieť i rôzne vyhlásené "legendy" z Nemecka; kult, ktorý som síce zažiť vtedy nemohol, ale to nadšenie a jedinečnú porevolučnú atmosféru z tohto opusu cítia aj tí, ktorí v tej dobe pri tom neboli. Na to, že to bol "debut" - sem úvodzovky tak trochu patria, lebo chlapci boli vtedy už zohratí, skúsení muzikanti, len sa im nedostalo za boľševika šťastie natočiť oficiálne LP - tak to zneje akoby ich pekných pár už mali Arakain za sebou! Po heavy metalových začiatkoch ich prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov zastihol vo fáze thrashového besnenia, jasne inšpirovaného nesmrteľnými Slayer, ktoré bolo dotiahnuté do dokonalosti na dvojke "Schizofrenie"; každopádne na "Thrash the trash" v podstate nie je žiadne slabé miesto, výborné Alešove vokály a texty, inštrumentálne výkony, dobový zvuk sa mi veľmi páči, navyše každá z deviatich (na CD verzii z roku 1998 jedenástich) peciek má obrovské kúzlo - či už úvodné dve rýchlovky, orientálnymi melódiami ozdobená Šeherezád, intenzívna Pán bouře, zaťažkaná Štvanice, krásna inštrumentálka Noc a samozrejme, záverečný nakopávak Amadeus. Pre mňa jednoznačne jeden z vrcholov Arakainu a aj s prihliadnutím na dobový kontext považujem za správne sem dať jedine maximálne hodnotenie. Táto hobľovačka si to jednoznačne zaslúži.