Davidian
10 / 10
Ked v mojich usiach zaznel po intre gitarovy rif skladby ´Noose´, v momente som zbystrel, prestal vnimat okolie a az do konca albumu sa sustredil len na to co vychadza priamo z reprakov do mojich usi. Nielenze to bol hlas ktory je vynimocny a nenapodobitelny, hlas ktory ziadny iny spevak na svete nema (co je v hudbe velmi dolezite), ale aj melodia a pochmurna atmosfera v kazdom jednom tempe, ci pomalom ci rychlom, ktore vo mne zanechali po prvom vypocuti silny dojem a potrebu opatovneho posluchu. Trosku zvlastny zvuk bicich (ozvena po udere na rytmicak) vnimam s odstupom casu aj ako originalny prvok s ktorym som sa pred tym a ani po tom v ziadnom inom albume nestretol. Lepsie to uz byt ani nemoze, v tomto pripade...