Meresz
9 / 10
Krásne klavírne intro otvára desiaty album Paradise Lost, ktorý považujem za ďalšiu skvelú lahôdku v ich veľmi slušne vyrovnanej diskografii. Ja naopak rozdiel od "Symbol of Life" počujem - napríklad vo výraznom obmedzení elektroniky a pochmúrnejšej atmosfére. Tak či tak, máme tu česť so zbierkou ktorá sa dá najlepšie charakterizovať, ako "hit za hitom". Až na mierne zakolísanie v skladbe Laws of Cause (aj keď aj tá disponuje aspoň pekným sólom), to platí doslova. Takže vyberať najobľúbenejšie skladby nemá veľmi zmysel, lebo v hlave mi zarezonovali v podstate rovnako. Vyzdvihnúť môžem ale vynikajúce muzikantské výkony (takého Grega Mackintosha napadli veľmi pekné melodické linky a jeho sólo v poslednej skladbe Over the Madness je nádherne smutné a emotívne), tradične vynikajúci spev, obal a aj zvuk, ale ten je v prípade tejto kapely dobrým štandardom už dlhé roky. Takže aj na jubilejnom desiatom albume odviedli Paradise Lost skvelú prácu. Ostáva už len odnekadiaľ zohnať singel "Forever After", na ktorom sa hádam budú nachádzať takisto podobne dobré pesničky ako na tomto albume :)