7metalheart
7 / 10
Včera po koncerte HammerFall, ktorý sa inak mimoriadne vydaril som Oscarovi povedal, že každá jeho skladba je absolútne skvelá. Žial po dnešnom vypočutí novinky už o tom nie som presvedčený. Po negatívnych reakciách na metalopolise, čo sa už za tie roky stalo klasikou ma prekvapili aj negatívne ohlasy v Sparku. Na tom už niečo môže byť som si pomyslel a niečo na tom aj je. Na ich obranu musím povedať, že na tom zďaleka nie sú tak zle ako niektorí ich kolegovia (Sonata Arctica, Freedom Call, Helloween, Europe) ale aj u HF začína fungovať syndróm určitej bezradnosti. Už pilotný singel Any Means Neccecary trpí určitým stereotypom, aj keď na albume je to jedna z tých lepších skladieb. Vyzdvihnúť určite treba výbornú baladu Between Two Worlds, na ktorej je vidno že pomalé veci idú kapele stále skvele. Najlepšou skladbou je Legion, ktorú som si hneď oblúbil. Konkuruje jej velmi vydarená inštrumentálka Somesthing for the Ages a Hallowed Be My Name. Protipól týmto skladbám tvorí otrasná My Sharona (prvý zlý cover od HF). Príliš ma nepresvedčila ani titulná vec s dosť otrepaným refrénom ani skladby Once Of A Kind, Life is Now, Punish and Enslave (takisto až príliš jednoduchá čo má za následok, že sa rýchlo opočúva). Toto album postráda akúkolvek koncepciu, mám z neho pocit ako keby ho kapela zbúchala za niekoľko dní. Uvažoval som či si ho ísť kúpiť do obchodu, ale našťastie som si ho najprv vypočul. Viem od ktorých kapiel zoženiem kvalitnejší metal. Je to trochu smutné, ale po predošlých úžasných albumoch som až taký pokles kvality nečakal. Počkám s čím prídu nabudúce, ale apelujem na kapelu aby zvážila ktorým smerom sa chce vydať a na základe akých počinov z minulosti majú veľký zástup verných fanúšikov.