Meresz
8,5 / 10
V tej dobe veľmi pilní Paradise Lost vydávajú už štvrtý rok po sebe nový album, ktorý ich hudbu opäť posúva ďalej od doomových prvkov smerom k melodickejším kompozíciám. V tej dobe bol "Icon" z ich albumov asi najlepší. Greg Mackintosh sype nádherné trúchlivé melódie ako z rukáva počas celej hracej doby a Nickovi sa podarilo nájsť optimálny hlasový výraz, vrátane prvých pokusov o normálny melodický spev (Christendom, True Belief). Okrem týchto dvoch vynikajúcich piesní mám veľmi rád aj otvárak Embers Fire, Forging Sympathy, poloslaďák Joys of the Emptiness, Dying Freedom (tu sa Gregovi tá melodická linka mimoriadne podarila), Widow, Weeping Words a Poison. "Icon" u mňa síce nepredstavuje vrchol diskografie Paradise Lost, ale aj tak patrí medzi moje obľúbené diela PL, čo sa dá povedať s výnimkou debutu o všetkých ktoré natočili v deväťdesiatych rokoch.