fathertime
7,5 / 10
album sa tvari ako posledne dva dlhotrvajuce pociny od Rhapsody of Fire, ale hudba je to az na tradicne neoklasicke pompezne prdklikanie predsa len odlisna... pridalo sa najma na orchestraciach, zboroch a klavesoch, co sposobuje miestami az skandaloznu preplacanost materialu (i ked to bol zamer, znie to strasne)... pchanie operatickych pasazi vsade, kam sa da... zopar songov je vyslovene nehodnych mena Rhapsody (napr. Dantes Inferno - cista tragedia)...
album zachranuje Lucova gitara a hlavne prvotriedny spev... kompozicna kostrbatost prameni najma z toho, ze tentokrat si mily Luca navaril prilis velke susto a stratil sa v nom...
keby LTs Rhapsody nahrali nenacackane powermetalove album s riadnym tahom a la Dawn of Victory, plesali by sme radostou... tudy cesta nevede, i ked viem, ze Luca sa o to bude na dalsich doskach zanovito pokusat...
koniec hlasenia, pohov...:)