pidziyoto
9 / 10
Tento album, rovnako tak ako Mandylion mozno charakterizovat jednou vetou. V jednoduchosti je krasa. Uz uvodne On Most Surfaces je skladba ako hrom a dava do pozoru vsetky sluchove zmysly. Confusion, to je jednym slovom nadhera. Nevueritelne lahky ale zaroven prirodzene znejuci gitarovy motiv Rene Ruttena posobi ako magicke zaklinadlo po ktorom naskakuje husia koza. Neskutocne inteligentna praca s gitarou a vyborne napady, ktore pani Rutten a Wiersma sypu na pockanie. Etericky May Song, The Earth Is My Witness s krasne zemitym zakladom v podobe raznych riffov.
Je toho vela na chvalu. Oproti Mandylionu je Nightime Birds menej melancholicky a tazky aspon z mojho pohladu. Kde bolo treba pritlacit tam pritlacili, kde si to ziada zjemnenie tam nastupuje krasne akordove vlnenie.
Co sa ale tyka celkovej atmosfery je u mna Mandylion o jeden bod vyssie. Kazdopadne sa ale jedna o vyborne dielo s napadmi, ktore by im zavidela i nejedna dnesna doommetalova kapela.