Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Veľmi príjemne sa počúva tento nový KREATOR. A vôbec, radosť sledovať ich vývoj v posledných rokoch – v štúdiovej a rovnako tak koncertnej forme. Štrnásty album v diskografii päť rokov po veľmi dobre prijatom monštruóznom záreze „Phantom Antichrist“ opäť nikoho nenechá na pochybách, ktože je absolútnou európskou thrashovou špičkou.
Veľmi ma baví, ako vedia Mille a jeho horda s prehľadom zakomponovať do súčasnej tvorby tie najmelodickejšie prvky zo zdanlivo slepej uličky svojho hudobného vývoja – mám samozrejme na mysli temné deväťdesiate roky, keď po albumoch „Outcast“ a „Endorama“ padli KREATOR na svoje komerčné dno, no po umeleckej stránke dosahovali nečakané experimentálne výšiny.
Vrátili sa silní ako nikdy predtým – od roku 2001 a dosky „Violent Revolution“ im jednoducho ide karta na všetkých frontoch. Vydávajú už len dobré a výborné albumy. Ostatné dva kusy sa nebojím označiť za vynikajúce a ten najnovší, v názve gréckou mytológiou inšpirovaný „Gods Of Violence“ dokonca za lepší ako bol jeho mocný predchodca „Phantom Antichrist“. Dôvodom sú práve tie melódie a väčší cit skladateľov pre chytľavé momenty.
Ide o naskutku hymnický album. Veď si len zoberte verným fanúšikom venovanú hulákačku „Hail To The Hordes“, ktorá v mnohom nadväzuje na pecku „United In Hate“ z predchádzajúcej dosky. Alebo štadiónovku „Satan Is Real“, titulnú skladbu, svižný odpich v podobe „World War Now“, singlovú rúbanicu „Totalitarian Terror“ - KREATOR tu proste precízne nahrali songy, ktoré budú stopercentným spôsobom fungovať na koncertoch.
Novinka je presvedčivá aj po zvukovej stránke. Osvedčený Jens Bogren zvolil v jeho štúdiách Fascination Street nadýchanejší, priestornejší, menej natlakovaný zvuk. Úplne perfektne to korešponduje s melodickejšou tvárou kapely, ktorá však zároveň nepostráda prepotrebnú brutalitu. Všetko je tu dokonalým spôsobom vybalansované.
Hit za hitom sa na nás valí. Melodické vyhrávky, jemné symfonické vsuvky v decentných aranžmánoch dávajú ešte viac vyniknúť nekompromisnému thrashovému besneniu. KREATOR sa veľmi umne hrajú s dynamikou skladieb – Mille to veľmi pekne vystihol v najnovšom čísle amerického časopisu Decibel, keď povedal, že KREATOR sú fanúšikovia tradičného metalu a on sám má rád chytľavé skladby. Metal v jeho ponímaní musí byť extrémny a melodický zároveň. „Gods Of Violence“ je v tomto smere vskutku vydarená misia.
Opäť sa natískajú príjemné myšlienky o trvalej udržateľnosti nášho obľúbeného hudobného žánru – veď si to len zoberte, KREATOR sú na scéne od roku 1982, debutovali v roku 1985 a v roku 2017 vydajú takýto fantastický album. Agresívny a súčasne plný hitov. Idem si veru rýchlo pustiť moju srdcovku „Fallen Brother“; ak máte radi sofistikovaný thrash, určite si na „Gods Of Violence“ tiež nájdete to svoje. Thrashový album roka? Je dosť dobre možné, že je o ňom rozhodnuté už teraz v januári.
1. Apocalypticon
2. World War Now
3. Satan Is Real
4. Totalitarian Terror
5. Gods Of Violence
6. Army Of Storms
7. Hail To The Hordes
8. Lion With Eagle Wings
9. Fallen Brother
10. Side By Side
11. Death Becomes My Light
Kreator su taky thrashmetalovy Iron Maiden = po slavnych a klasickych doskach z 80s prislo tapanie pocas 90s, aby si v novom mileniu nasli svoj styl, ktory s viac menej konstatnym uspechom a uznanim pretavili do 5 skvelych dosiek... Kreator su dnes skratka velka kapela, ktora potrebuje nahravat velke albumy... ziadne vymyslance a experimenty, ide sa na istotu... oproti famoznemu ancikristovi pribudlo melodii, co je len na prospech veci, pretoze su vsetky velmi kvalitne a davaju tej rubanici novy rozmer... miestami to sice znie ako Arch Enemy alebo Amon Amarth, ale co narobime, Kreator proste v tom, co momentalne predvadzaju, nemaju konkurenciu...
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!