Neděle
24.9.2017
Noční verze
 id
 heslo
CYNIC, BANISHER, MINDWORK - Košice, Collosseum - 10. júla 2009

S prižmúrením jedného oka sa dali ľudia zhromaždení na priľahlom námestí a pred klubom v čase uvádzanom na plagátoch ako začiatok koncertu považovať za dav, ktorý dával nádej na veľmi slušnú návštevnosť – tá sa nakoniec ukázala byť naozaj výbornou a po dlhej dobe sme v Collosseu mali možnosť vidieť na metale „plný dom“. Zástup fanúšikov si na začiatok koncertu musel počkať ešte hodinu, kým sa otvorili brány klubu – celé meškanie vraj bolo spôsobené zápchami na chorvátskych hraniciach, odkiaľ CYNIC do Košíc pricestovali.

CYNIC

Tesne po devätnástej obsadili pódium Česi MINDWORK, produkujúci hudbu z veľkej časti inšpirovanú skupinami DEATH, PESTILENCE, CYNIC a im podobnými. Spôsob prevedenia tejto očividnej vykrádačky značne pokrivkával za originálmi a tak neostávalo nič iné ako vydržať. Po nie veľmi dlhej prestávke sa predstavila ďalšia predkapela, Poliaci BANISHER. Ich kratučká show limitovaná neskorým začiatkom akcie taktiež neveľmi presvedčila, pričom ich najväčší mínus uviazol v nehodiacom sa animálnom kvikote frontmana. V každom prípade obe skupiny dokázali pripraviť ľudi v sále na hlavnú hviezdu večera. Čo ale asi naviac potešilo bol fakt, že už obe bandy mali dobrý zvuk - v Collosseu niečo takpovediac nevídané.

CYNIC

CYNIC sa bez akýchkoľvek okázalostí chopili svojich nástrojov a show odštartovali songom „Nunc Fluens“ a keďže ich tlačil čas, snažili sa hrať bez zbytočných prestávok a dlhých rečí. Hlava zoskupenia Paul Masvidal sa dlhšie publiku prihovoril len trikrát, najprv pochválil východoeurópske publikum, v druhom „vstupe“ počas technických problémov na odposluchoch Seana Reinerta porozprával o tom, čo ma vyjadrovať hudba CYNIC a pred poslednou skladbou večera pozval všetkých na Brutal Assault festival. Na pódiu CYNIC pôsobili skromne a nenápadne, no hudba, ktorú produkovali, nebola skromná a v žiadnom prípade ani nenápadná. Ak by ste sa, poznajúc tvorbu CYNIC len z nosičov, aj pred koncertom mohli báť, či náhodou nebude koncert tejto bandy len nudnou ukážkou ekvilibristiky, už prvé tóny ich setu pochovali akékoľvek obavy. Ovácie akých sa Paul Masvidal (vokál, gitara), Sean Reinert (bicie), Tymon Kruidenier (vokál, gitara) a Robin Zielhorst (basgitara) dočkali, sú toho dôkazom.

CYNIC

Potlesk, krik, rev a spev rinúci sa z publika sa zjavne pozdával aj chlapom na pódiu a tak neostávali fanúšikom nič dlžní. I keď skoro žiadne divoké pohyby, aké sú bežné na metalových a hardcorových koncertoch sa tentoraz nekonali, predsa len publikum a ani kapela neboli celkom statickí. Najviac aktívnym v tomto smere bol Robin Zielhorst, ktorého pohybové kreácie boli nielen zaujímavé, ale vyvolávali aj otázku ako pri tom dokáže aj tak dobre hrať. Sila hudby CYNIC a jej živého prevedenia sa prejavovala skôr povedzme v duchovnej oblasti. Uhrančivý vokál frontmana okorenený vokodérom (menej sileným ako sme boli zvyknutí) a Tymonov deathmetalový rev perfektne zapadali do hudobnej produkcie, ktorú ani nemá zmysel komentovať. Jednoducho geniálne. Dokonalé duševné súznenie publika a skupiny asi v polovičke koncertu preťali vyššie spomínané technické problémy a niekoľkominútová vynútená prestávka hrozila pretrhnutím dobre rozbehnutej show. Našťastie sa po odstránení poruchy podarilo obom zúčastneným stranám okamžite naskočiť na rozbehnutý vlak a pokračovať v záslužnej činnosti. Hralo sa z oboch albumov skupiny a pokiaľ je možné o „Traced In Air“ povedať, že je oproti debutu mäkší, tak na koncerte žiaden takýto rozdiel medzi novými a staršími skladbami počuť nebolo. Je samozrejme, že najväčšie ovácie zožali skladby z „Focusu“, no napríklad aj „Evolutionary Sleeper“ nažhavila publikum doslova do červena. Už vyššie spomínaný dobrý zvuk sa u CYNIC zlepšil skoro až do dokonalosti a jediná jeho slabina bola snáď len v príliš výškových gitarách, ktoré sú však zároveň poznávacím znamením skupiny. S blížiacim sa nočným kľudom pribúdali na pódiu diskusie medzi muzikantmi o tom, čo ešte zahrajú a v jednom prípade dali na hlasno prejavenú žiadosť z publika – z plného hrdla ktosi zakričal „Eagle Nature“. Je ťažké hádať, či by v prípade neexistencie časovej tiesne zahrali CYNIC viac, no v ďalšie prídavky určite dúfala väčšina publika. Žiaľ, zákon je zákon a posledným zásekom večera sa stal song „How Could I“. Podľa neskorších vyjadrení skupiny bola show v Košiciach najdlhšou v ich histórii, ak je toto tvrdenie pravdivé, navštevníci akcie sa dočkali naozaj výnimočného zážitku.

CYNIC

CYNIC sú už za života považovaní za legendu - samozrejme zaslúžene. Vidieť CYNIC bolo ešte pred pár rokmi jedným z mojich nereálnych snov. Som naozaj rád, že žijem vo svete, kde sa sny plnia, hoci sa niekedy javia byť nereálnými.

Playlist: Nunc Fluens, The Space For This, Evolutionary Sleeper, Celestial Voyage, Textures, Adams Murmur, Veil Of Maya, The Unknown Guest, Sentiment, King Of Those Who Know, Integral Birth, Nunc Stans, Eagle Nature, How Could I

Fotografie: Ivin (viac fotografií)


Koscj

Zveřejněno: 18.7.2009

WWW odkaz:


Názory redakce
Arrow
15.7.2009

Predkapely pripravili tentokrát pôdu pre CYNIC viac než dobre a obe ukázali prinajmenšom to, že hrať vedia a zvuk bude prinajmenšom dobrý. Živý posluch profesorsky prevedených skladieb z „Traced In Air“ umožnil vnímať tento album v úplne inej dimenzii, kvalitatívne prinajmenšom rovnej legendárnemu „Focus“. Uvoľnený inštrumentálne vyšperkovaný prejav protagonistov a hypnotická vokálna prezentácia Paula Masvidala na podklade smrtiacich bicích Seana Reinerta, spolu s vyváženým setlistom je určite jedným z nezabudnuteľných zážitkov.


Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page