The Waiting Time Is Over
No Final Night Before
Once More Into Action
Embrace The Storm Oncoming For All

Sú kapely, ktoré si zaslúžia plný počet bodov už v momente, keď vydajú správu o tom, že sa zavreli do štúdia a nahrávajú nový album. BOLT THROWER sú presne takouto kapelou a novinka „Those Once Loyal“ ma v mojom názore utvrdila už v priebehu úvodných sekúnd prvej skladby „At First Light“. Najneskôr v momente, keď sa do jedného z mnohých božských gitarových riffov Baza Thomsona zareže nádherná melódia ako jasný signál do útoku vojnovej mašiny, po ktorom na bojovom poli nezostane živej duše a tráva začne rásť až po štyroch rokoch – v čase ďalšieho nekompromisného ataku.

Vojnový stroj s nápisom BOLT THROWER je teda späť. Nespomalia ho prísavné bomby rečí o nulovom vývoji a totálnej stagnácii, nezastavia ho zápalné fľaše molotovovho koktejlu pochybností o pevnosti dvadsať rokov starých pancierových obložení. Prišli, nikoho a nič cez krv v očiach nevideli, ale čo je podstatné – zvíťazili. Tak ako vždy.

Posádku posilnil znovu sa navrátivší spevák Karl Willetts – tvrdé jadro fanúšikov, ktorému vadil nádych tvorby BENEDICTION, ktorý do zvuku BOLT THROWER priniesol na predchádzajúcej doske frontman Dave Ingram, tak môže oslavovať. A dôvodov na radosť sa, presne podľa očakávania, nájde podstatne viac. Gitarová príšera Baz Thomson je podľa všetkého studnicou geniálnych riffov, ktorá nemá dna. Ako inak si vysvetliť tú vzrušujúcu jazdu, ktorú nám pripravil v priebehu celých štyridsiatich minút novinky „Those Once Loyal“? Jej vrcholy sú zrejmé – totálna vražda „The Killschain“, ktorá bude na koncertoch lámať krky po desiatkach a tiež bojová hymna „Those Once Loyal“. Pri nej veru zvlhli oči aj pacifistickému stokilovému metalistovi s modrou knižkou.

Nie, priatelia, v prípade BOLT THROWER od mojej maličkosti nečakajte ani náznak objektivity. Táto kapela jednoducho a jasne nemá obdoby. Ten mix starej školy death metalu osemdesiatych rokov siahajúcej v osnovách až niekam do lavíc švajčiarskych učiteľov CELTIC FROST s dravosťou a nekompromisnosťou blicujúcich punkových rebelantov z anglických ulíc je proste nenapodobiteľný. Suroví a špinaví, no zároveň vznešení a krásni – to boli, sú a navždy budú BOLT THROWER!

Dámy a páni, vypočujte si najlepší deathmetalový album roku 2005!

Brave Are The Deeds
Of Fallen Victorious
Never Forgotten
Lonely Are The Glorious

Louis
28.11.2005

Loajalita. Loajalita k sobě sama. Neexistuje snad vhodnější výraz k definování podstaty BOLT THROWER, válečnické mašinérie, která nepřestává věřit, že cesta, kterou se kdysi vydala, je tou jedinou správnou. A ať už je to tak nebo není (je mi jasné, že nejmíň polovička z vás celkem oprávněně namítne, že tahle kapela nudí jako 594. pokračování seriálu o 1200 dílech), mě osobně v případě „Those Once Loyal“ nezbývá než být také loajálním. Snad pro krásně uchroptěný vokál navrátilce Willettse, snad pro Thomsonovy jednoznačně identifikovatelné riffy a vyhrávky nebo snad … opravdu přesně nevím. Ale vzpomenu-li si, jak kolega Reaper naznačil, kupříkladu na poslední albový zápis OBITUARY, jsem si tou svou loajalitou jistý jako ničím jiným. Don´t Let The Cannons Fade!

[7 / 10]

Reaper
28.11.2005

Co byste vlastně chtěli slyšet? Že BOLT THROWER nahráli zcela zásadní a přelomovou desku své kariéry? Že „Those Once Loyal“ je úžasně progresivní nahrávkou, hotovým death metalovým reprezentantem třetího tisíciletí? Samozřejmě, že není, Ostrovní tank se opatrně valí kupředu se stále stejnou sveřepostí a ve stále stejných kolejích jako kdysi na legendárním debutu „In Battle There Is No Law“. Mě osobně to však pranic nevadí, neboť jeho počínání sleduji s mnohem většími sympatiemi než bezradnost současných OBITUARY, natožpak vyloženou bezmoc dalších stylově spřízněných dinosaurů SIX FEET UNDER.

[7 / 10]