Středa
20.9.2017
Noční verze
 id
 heslo
Rok vydání
2009

Vydavatel:
Invada Records / Cargo Records

Stopáž:
71:06 a 49:16

Studio:
S.O.A. Studios, Bristol

Produkce:
Stuart Matthews, Justin Greaves, Geoff Barrow

1. The Resurrectionist:
2. Burnt Reynolds
3. Rise Up And Fight
4. Whissendine
5. Crossing The Bar
6. 200 Tons Of Bad Luck
7. Please, Do Not Stay Here
8. Song For The Loved
9. A Hymn For A Lost Soul
10. 444
11. Littlestep
12. Human Nature Dictates The Downfall Of Humans
13. Night Raider:
14. Time Of Ye Life/Born For Nothing/Paranoid Arm Of Narcoleptic Empire
15. Wendigo
16. Bat Stack
17. Along Where The Wind Blows
18. Onward Ever Downwards
19. A Lack Of Common Sense
20. Trust No One
21. I Am Free, Today I Perished

Justin Greaves
gitary, bicie, klávesy, bendžo, efekty a sample

Joe Volk
spev, akustická gitara

Dominic Aitchison
basgitara, efekty

Kostas Panagiotou
piano, klávesy, akordeón, harmónium

Charlotte Nicholls
violončelo, spev

+ hostia

A Love Of Shared Disasters (2006)
200 Tons Of Bad Luck (2009)
The Resurrectionists / Nightraider (2009)
I, Vigilante (EP) (2010)
(Mankind) The Crafty Ape (2012)
No Sadness Or Farewell (EP) (2012)
Poznan 2011 A.D. (live) (2012)
White Light Generator (2014)
Bronze (2016)

CRIPPLED BLACK PHOENIX - The Resurrectionists / Night Raider

Post rocková škatuľka sa v posledných rokoch akoby vyprázdnila a jednotliví interpreti skôr súťažili vo vymýšľaní čo najdlhších názvov, než v inovácii často banálneho sentimentálneho brnkania s predvídateľnou a donekonečna opakovanou zápletkou. Akoby až na pár svetlých výnimiek vrátane vedúcich formácii žáner putoval v uzavretom kruhu zdanlivo obmedzených výrazových prostriedkov. Dlhé roky nikomu nešlo prekonať bezprostrednú ťažobu a mrazivú intenzitu albumov kanadských klasikov GODSPEED YOU! BLACK EMPEROR (ktorých výkričník v názve časom putoval na koniec názvu) a najzaujímavejšie zážitky pripravili zoskupenia používajúce post rock ako inšpiráciu pri posúvaní hraníc iných štýlov.

CRIPPLED BLACK PHOENIX

Z úplne iného konca sa k čiastočnému zveľaďovaniu žánrového teritória dopracoval pod krídlami Invada Records (vo vlastníctve Geoffa Barlowa z PORTISHEAD) s post rockom personálne spätý projekt pôvodne dvoch členov ELECTRIC WIZARD a MOGWAI. Hoci debutový album „A Love Of Shared Disasters“, s občasnými tendenciami skĺznuť do spomínaného banálneho brnkania, nemožno považovať za celkom vyvážený materiál, obsahoval niekoľko zaujímavých kúskov a priznával inšpiráciu pre žáner nie celkom typickými zdrojmi a načrtol celkom oprávnené očakávania.Na nasledovníkovi, ktorého bolo oproti bežnému zvyku možné nájsť na sieti v mimoriadnom predstihu pred riadnym vydaním, je našťastie evidentný príklon k rozvíjaniu tých zaujímavejších nápadov z minulosti. Navyše je dostupná okrem oficiálnej skrátenej verzie pod názvom „200 Tons Of Bad Luck“ i limitovaná edícia v podobe recenzovaného dvojalbumu.

Aj tentokrát sa album nesie vo výrazne sentimentálnej nálade, hoci sa CRIPPLED BLACK PHOENIX občas nebránia ani zábleskom svetla a štipky radosti, aj keď z názvy jednotlivých skladieb príliš veľa optimizmu neponúkajú. Opäť sa k slovu dostáva široká škála nástrojov od tých rockovo tradičných po vkusné sláčiky a virtuóznu prácu so samplami a efektmi (tá znesie porovnanie s vyššie menovanými Kanaďanmi), tvoriaca dokonalý podklad civilnému ale o to presvedčivejšiemu krehkému hlasovému prejavu Joe Volka, ktorý oproti debutu dostáva zaslúžene veľa priestoru. Štruktúra skladieb je pomerne pestrá a pohybuje sa od rozťahaných kompozícii typu „Time Of Ye Life...“ (s pôsobivým a snáď jediným pozitívnym posolstvom v úvodnom monológu), „Burnt Reynolds“ (s takmer štadiónovým chorálom), cez rockovo klasickejšie kratšie útvary (vynikajúca „Onward Ever Downwards“) po prevažne skôr inštrumentálne kúsky. Medzi vrcholy novinky patria určite intímne spovede na spôsob „Please, Do Not Stay Here“ alebo experimentálnejšie a z konceptu najviac vyčnievajúce skladby na spôsob „444“, či Toma Waitsa pripomínajúca „Along Where The Wind Blows“.

CRIPPLED BLACK PHOENIX

Inšpirácia odkazom ostrovného progresívneho rocku sedemdesiatych rokov, citácia folkových zdrojov a tradícií, či miestami doslova pubová atmosféra funguje po celý čas vo výnimočnej symbióze s modernou, zastúpenou spomínanými post rockovými prvkami. Skúsenosti Dominica Aitchisona, jedného zo zakladateľov post rockových veteránov MOGWAI, spolu s posadnutosťou retrom, typickou pre ELECTRIC WIZARD, ktorých členom bol istý čas zase Justin Greaves, prispela v vzniku jedného z najpozoruhodnejších tohtoročných hudobných počinov. Žánru tak paradoxne pripomenul jeho podstatu projekt, ktorý sa o post rock v prvopočiatkoch vôbec nesnažil.


Radicalcut

Zveřejněno: 10.8.2009



Názory redakce
Thorn
10.1.2010

"The Resurrectionists / Night Raider" je strhujúcim a fascinujúcim výletom ďaleko za obvyklé hranice postrockového žánru. Z neuveriteľne farebnej palety emócií sa skladá dvojalbum, ktorý na prvé počutie doslova pohladí, po vypočutiach ďalších odhalí drobnosti, kvôli ktorým sa k týmto dvom hodinám oplatí vracať. Miestami možno až prílišnú formálnu podobnosť s PINK FLOYD nie je problém odpustiť, zvlášť, keď je kľudná, melancholická, ale pestrá hudba CRIPPLED BLACK PHOENIX napriek tomu skrz naskrz moderná a originálna.

[8,5 / 10]
Dalas
19.8.2009

Zvláštní a neotřelá směs post-rockové zasněnosti a místy až okázalého písničkářství. Nahrávka, na jejíž atmosféru a gigantickou stopáž je potřeba mít správné rozpoložení.

[7,5 / 10]
Skúsenosti Dominica Aitchisona, jedného zo zakladateľov post rockových veteránov MOGWAI, spolu s posadnutosťou retrom, typickou pre ELECTRIC WIZARD, ktorých členom bol istý čas zase Justin Greaves, prispela v vzniku jedného z najpozoruhodnejších tohtoročných hudobných počinov.

Autor recenze:
9,5 / 10

Redakce:
8 / 10

8,9 / 10





Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page