Shrinebuilder, staviteľ chrámu, sakrálneho miesta, svätostánku určeného k uctievaniu tých najvyšších božstiev. Mýtická postava z hlavy Ala Cisnerosa, výsek názvu jednej zo skladieb spoločného splitka renomovaných OM a CURRENT 93. Splitka, do ktorého roku vydania sa datuje aj vznik myšlienky založenia akejsi all stars skupiny. Tá je v súčasnosti zložená z členov, ktorí si vôkol seba tiež vybudovali jeden taký svätostánok. A rovnako, ako je tomu pri viere v niektoré všemocné entity, aj v prípade SHRINEBUILDER ide pri pohľade na reakcie fanúšikov o slepú lásku. Zvláštne, bez zázrakov by sa mal podobný kult budovať len ťažko.
Na počiatku bolo slovo - telefonát Scotta „Wina“ Weinricha (o.i. SAINT VITUS) spomínanému Alovi Cisnerosovi z OM. V poslednom období nenápadný Wino zatúžil opäť preraziť do všeobecného povedomia a spoločný projekt mal byť prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Bolo by celkom zaujímavé sledovať, čo by vzniklo zo spolupráce oboch charizmatických mužov, keby do SHRINEBUILDER nevstúpil aj Scott Kelly (o.i. NEUROSIS). Ten na seba prevzal väčšinu vokálnych partov ich zatiaľ jediného spoločného albumu a tiež tvorbu nosných motívov pre jeho prvé dve skladby. A aj vďaka nemu má „Shrinebuilder“ celkom slušný, aj keď predvídateľný odpich. Nasledujúca „Blind For All To See“ sa zase pre zmenu nešikovne snaží citovať typické postupy OM a posledná dvojica „The Architect“ a „Science Of Anger“ je naoko klasickým, ale ukrutne nudným Winovým dielom.
Hoci sami autori tvrdia opak, v „Shrinebuilder“ navonok absentuje akákoľvek prirodzená chémia. Snaha o premiešavanie jednotlivých vplyvov v ňom pôsobí až príliš umelo, neprirodzene, vykalkulovane. Ako keby sa štvorica Američanov ani nepokúšala naladiť na jednu vlnu a miesto toho vysiela na štyroch rôznych frekvenciách. Strnulé prechody medzi rockovejšími NEUROSIS a hypnotickým štýlom OM sú len jedným z takých príkladov. Okrem iného sú problémom eponymnej nahrávky SHRINEBUILDER aj veľmi priemerné a nevýrazné nápady. S tým, že zverenci Neurot Recordings nelúhujú po druhýkrát len jeden sáčok, ale hneď štyri naraz. Album síce obsahuje aj "svetlejšie" miesta, tie však v priemernom celku spoľahlivo zanikajú a časom strácajú aj prvotné sympatie.
„Už teraz som tento projekt počúval viac ako akýkoľvek iný, na ktorom som sa kedy podieľal. Počúvam ho a počúvam ho nahlas!“ hovorí Scott Kelly a buď klame, alebo má zvláštny vkus. Na rozdiel od Kellyho vynikajúcich NEUROSIS, dobrého rovnomenného sólo projektu a takisto zaujímavého BLOOD & TIME, "Shrinebuilder" zaostal za očakávaniami. Ako povedal kolega Thorn - je horší, ako štúdiová tvorba všetkých kapiel, ktorých hudobníci sa na tomto CD podieľali. Ide len o umelý konštrukt s nesporným, ale nevyužitým potenciálom.
