Tak nám po dlhom čase v podzemí vyrástlo niečo hodné viac, než len pár povinných vypočutí na zosmolenie recenzie. O to viac ma teší, že s niečím vymykajúcim sa z priemeru naivity, klišé a trápneho amaterizmu (občas i schovávajúceho sa za vnady speváčky) dokázali prísť našinci, pričom jeden z nich je dokonca kolega z redakcie (konečne máme protiargument na výčitky typu: „Čo si dokázal, že kritizuješ?“). Štvorica skladieb na EP „A Carrion“ do zvláštnej šifry začarovanej dvojice východniarov V13AULT je pritom len z núdze vydanou ochutnávkou z prakticky hotového albumu, ktorého nahrávanie sa už vyše roka nepohlo z mŕtveho bodu pre nekonečné čakanie/hľadanie bubeníka. „A Carrion“ sa tak musel zaobísť s automatickým bubeníkom, ktorého použitie nie vždy prináša chcený výsledok.

Štýlovo ide pri V13AULT v našich končinách o nie celkom prebádané územie. Keďže dvojica hlavných aktérov má skúsenosti z formácií NOSTRUM a CARESS (na tejto nahrávke spievajúci Jano Košč patrí medzi obdivovateľov rôznych nezvyčajných hudobných zvráteností), ktorých repertoár nestojí na ľahko zapamätateľných melódiách či jednoduchosti, do podobných kategórií ma namierené aj ukážkové EP „A Carrion“. Hudba nezaprie spriaznenosť s myšlienkovým a hudobným svetom sólového počinu Fredrika Thordendahla, pričom sa od „Sol Niger Within“ odlišuje obrúseným hranami a plynulejšími prechodmi medzi tematicky samostatnými pasážami. Základ tvorí jasná a nespočítateľná rytmika s arytmickými zásekmi gitary Ivana Babilonského (okrem toho stíha obrábať aj basgitaru a programovať bicie) prekladanými Koščovým brechaním. Práve smerom k vokálu možno mať pre jeho jednotvárnosť a stále rovnakú polohu v prípade dlhšieho materiálu opodstatnené výhrady. Na druhej strane dôjde aj na množstvo inštrumentálnych plôch vyplnených jemnejšími vyhrávkami koketujúcimi s jazzom a progresom. Sem tam počuť aj jemné klávesy a v čisto inštrumentálnej „Shock, Smell And Sympathy“ dokonca aj saxofón. Prvá vec hneď v úvode evokuje tému z kultového "B" seriálu Knight Rider. V poslednej skladbe trochu celú vec spestruje francúzsky ženský recitál a treba spomenúť, že textovú časť celého projektu potiahli chalani Charlesovi Baudelairovi.

Prítomné sú tradičné nedostatky v podobe určitej asi nevyhnutnej monotónnosti typickej pre väčšinu projektov, kde hudbu skladá jeden človek alebo spomínaný monotónny hlavný vokál, alebo automatický bubeník obmedzujúci možnosti kapely, čo však na tejto úrovni neznižuje zaujímavosť nahrávky. A hoci sú na konkurovanie úletom z hlavy Thordendahla stále príliš príčetní a harmonickí, očakávania smerované do budúcnosti sú celkom opodstatnené.