Takže 13tka v názve metalového festivalu v zašlej metropoli východného Slovenska mi nepriniesla šťastie. Ak sa budete pýtať prečo, tak preto, lebo tento report píšem už po štvrtykrát a dúfam, že už o neho neprídem vďaka nepredvídaným technickým problémom. Zostava koncertu bola tradične zaujímavá a nebudem to naťahovať, ale skočíme priamo do stredu deja a to vystúpenia „kapely“ SLOWTORN.

Tie úvodzovky v predchádzajúcom odstavci pri kapele sú schválne, pretože SLOWTORN tvoria „len“ dvaja ľudia. Podľa tohto popisu by sa mohlo zdať, že sa bude jednať snáď o nejakú inštrumentálnu jazzovú exhibíciu, no pravda je o dosť inde. Už len maskovanie protagonistov poukazálo na to, že sa bude jednať o niečo brutálnejšie. A nárez to bol poriadny, zaškatuľkovateľný niekde na pomedzie deathu a grindu. Chlapci ukázali, že aj vo dvojici sa dá urobiť poriadny „rachot“, aj hustý zvuk vo veľmi neklasickom a originálnom znení (aspoň pre mňa). Inštrumentálne slušné zvládnuté, nič síce čo by som dlho vydržal počúvať doma, ale na koncert celkom slušná smrtiaca vypaľovačka.

Po nich nastúpilo opäť komando radiace sa k extrémnejším spolkom a to v tunajšom podzemí dobre známi OBLITERATE. Charizmatický spevák Tomáš si tentokrát vzal aj kravatu. Kapela sa snaží o komplikovaný grind-core, čo sa im aj celkom darí, len nie je to úplne štýl podľa môjho gusta. Výkony zúčastnených boli slušné, aj keď chvíľami sa mi zdalo, že sú jemne pod laťkou, ktorú si sami nastavili. Problémy v niektorých skladbách mal bubeník, keďže mu vyletela palička z ruky (dvakrát). Bicie vôbec vyzneli trocha utopene. Frontman tiež nebol extra spokojný, keď set ukončil len strohým, koniec...

Každý kto uvidí na súpiske nejakého koncertu WAYD a nepôjde naň, môže sa celkom ľahko dopustiť životnej chyby. Po dvoch rokoch sa kapela opäť dala dokopy a je koncertne aktívna. Pred vystúpením došlo ešte na výmenu bicej súpravy, ktorá priniesla skvalitnenie zvuku. Set bol odpálený titulnou „Decadance“ a mňa len zamrazilo v zátylku...Totálny zvuk, absolútne nasadenie protagonistov, výborné a presné výkony...všetko ako na štúdiovke, prenesené s razanciou a silou akú môže poskytnúť len živá produkcia. Vynikajúca basa jasne podieľajúca sa na melodike, energický vokálny duet, vyhrávky, sóla, rytmy, užitie perkusií, v tom všetkom sa dalo utápať. Jeden excelentný moment bol prebíjaný druhým a tak sa šlo cez skladby z novinky: „Sperm, Milk & Fate“, „Dawning“, „Dust“, „Waiting For The Sun“... Zo starších zas došlo aj na klasiku v podobe „Esoteric Suicide“ a dva záseky z „Barriers“. Záver setu tvorila čerešnička v podaní coveru od legendárnych DEATH - „Pull the Plug“ a ešte coveru od M.O.D. Po skončení tohto vystúpenia som sa ešte dosť dlho spamätával z toho, čo sa vlastne odohralo na pódiu...a vlastne aj teraz keď si pustím album, tak sa mi vybavujú tie pocity, ktoré som pri tomto koncerte zažil. WAYD si u mňa vyslúžili týmto absolútorium.

INSANIA je dosť známym pojmom na ČS scéne a v Košiciach sa tento uletený spolok objavil už druhýkrát. Štúdiovú tvorbu kapely síce nepoznám, ale to čo som mal možnosť vidieť na koncertoch ma celkom oslovilo. Jednoduché a chytĺavé melódie spolu s jednoznačnými refrénmi pôsobili veľmi vzletne a svojsky. Publikum sa tiež dosť bavilo, rovnako ako aj kapela...Hrali sa tradičné hity, ako „Rouhaní je pro nás evergreen", alebo „Vražda ve staré hvězdárne“, no taktiež bol v dostatočnej miere prezentovaný nový album „Out“. Nálada s pribúdajúcimi skladbami gradovala až nakoniec došlo k tomu, že ľudia si vypýtali ak sa dobre pamatám tri prídavky a kapela musela opakovať už odohranú skladbu „Zaboušíme na bránu nebeskou...“ Jednalo sa o veľmi solídne vystúpenie s tradičnou astrálnou atmosférou, ktoré zanechalo dobrý pocit v obecenstve, vo mne a ako bolo vidno aj v kapele. Jediné, čo môžem vytknúť boli utopené klávesy.

Účasť bola veľmi slušná, o kvalite koncertu vypovedá aj tento report, tak sa teším na ďalšie podujatia.