"Pane... ty... niesi... hoden... Domine... non es... dignus..." zaznie prerývaným a skresleným hlasom na začiatku ôsmej skladby tohoto CD. V tom čase budete mať za sebou zhruba 25 minút blackmetalového uragánu, netradične britskej produkcie. Dvojica V.I.T.R.I.O.L. a Irrumator sa do povedomia zapísala manifestom čírej mizantropie a nenávisti "The Codex Necro". Napriek (alebo práve kvôli) hrubej produkcii a na úkor všetkého ostatného valcujúcej brutalite sa z tejto dosky stal pojem na poli undergroundového blacku. Po veľmi sľubnom EP s mrazivým názvom "Keď oheň zaprší z nebies, ľudstvo zožne to, čo zasialo", ktoré nenávisť prýštiacu z jeho predchodcu ešte vybrúsilo skvelým zvukom, je tu regulárna dvojka "Domine Non Es Dignus".

ANAAL NATHRAKH je nepokryte imidžovým projektom. Dôsledné odmietanie publikovania textov, kontrast civilného výzoru a zároveň sebaštylizácie do úlohy "poslov Armageddonu" a nekompromisná surovosť sa na novinke stali zväzujúce. Na jednej strane poloartikulovaný blackový rev, zbesilé tempo automatu či industriálne sample -- teda klasické poznávacie znaky Britov -- na strane druhej výrazné spomalenie, "zmäknutie" a prekvapivo veľký podiel chytľavej melodickosti. U každej inej kapely by sa dalo vravieť o (možno dokonca potešiteľnom) vývoji, ale ANAAL NATHRAKH sú natoľko determinovaní vlastným image, že vybočenie z neho spôsobuje mierne sklamanie.

Už (po industriálnom intre nasledujúci) druhý track "The Oblivion Gene" dáva nečakaný priestor sólo gitare, trojka "Do Not Speak" zachádza ešte ďalej -- až kamsi do klávesového blacku so samplovanými sláčikmi. V závere čistý spev evokuje dokonca Simena Hestnæsa (ex-BORKNAGAR, DIMMU BORGIR) a hneď na to typický ihsahnovský jačák. "Ľudský vokál" hrá výraznú rolu v snáď najsilnejšej skladbe, predposlednej "This Cannot Be The End", kde sa ako chorál nesie nad blackovou smršťou, v závere prejdúcou do doslova "feelingovej" gitary. Už spomínané spomalenie trochu spochybňuje nutnosť používať automatického bubeníka (mimochodom mimoriadne dobre naprogramovaného), živá obsluha bicích by ANAAL NATHRAKH dodala autentickejší výraz. Nezriedka na doske začuť skôr deathmetalové postupy či jednoduchú, šľapavú, "rock-and-rollovú" štruktúru skladieb, melodický škrekot v "Revaluation Of All Values" pripomína snáď zaoceánskych thrash-blackerov ABSU. Nie je ťažké domyslieť si, že vo voľnejších pasážach prelínajúcich sa so samplovanými zvukmi prídu na myseľ nórski metalurgovia z THORNS. Práve samplované hlasy uvádzajúce väčšinu skladieb, či všadeprítomné ruchy a zvuky ozvláštňujú vír "nórsky" znejúcich, vysoko nazvučených gitár.

"Domine Non Es Dignus" tak pôsobí ako produkt prieniku úľaku z takmer dokonalého EP-čka, snahy k návratu k hrubozrnnosti "The Codex Necro" a zároveň paradoxne väčšej prepracovanosti a farebnosti. V kontexte viacmenej čisto blackovej ponuky ide o jednu z neveľa kapiel, ktoré sú ľahko identifikovateľné a svojské. Napriek tomu sa od ANAAL NATHRAKH dalo čakať (a iste čakalo) trochu viac.

"Rage, Rage Against The Dying Of The Light" po 41 minútach a 26 sekundách ráznym stíchnutím končí ďalšie vydanie soundtracku k Apokalypse -- snáď ide len o ticho pred ďalším drtivým vzopätím made by ANAAL NATHRAKH.