„Čierna skrinka. Neotvárať.“ Tento veľmi výstižný nápis sa vyníma na minimalisticky vyriešenom obale nového albumu najznámejšej nemeckej kapely súčasnosti. Ak sa ho totiž odvážite nerešpektovať, čaká vás naozaj zaujímavé cestovanie. Nielen loďou a lietadlom, ale i do duše unudeného človeka konzumného veku, na jazyk prefíkaného kanibala, do úst zlatozubej obéznej moskovskej prostitútky či útrob patologických citových vzťahov. Svet skupiny RAMMSTEIN je rovnako pestrý a zaujímavý ako život sám.

RAMMSTEIN opäť šokujú, znovu sa o nich hovorí, diskutuje. RAMMSTEIN sú ikonou súčasnosti, obrazom doby, v ktorej žijeme. RAMMSTEIN sú aj marketingovým fenoménom, uznávanou značkou a v neposlednom rade výborne fungujúcou továrňou na peniaze.

Ich predchádzajúci titul „Mutter“ si s odstupom troch rokov zaslúži pomenovanie „Opus Magnum“. Snaha o ešte väčšiu bombastičnosť, výpravnosť a hitovosť by bola krokom späť. To si šestica z východnej časti Berlína našťastie veľmi dobre uvedomuje. Na novinke „Reise, Reise“ teda zatiahla svoj ťažkotonážny stroj do pokojnejších vôd, zakotvila v zálive príjemnej zádumčivosti, smútku a melanchólie. Viac ako polovica nového materiálu sa nesie v polohách, ktoré na predchádzajúcich troch štúdiových počinoch iba dotvárali atmosféru pre RAMMSTEIN typických pochodových tém, hymnických motívov a nekompromisných gitarových riffov. V úvodnom štychu „Reise, Reise“ by ste márne hľadali strhujúcu energiu baranidiel „Mein Herz Brennt“ či „Wolt Ihr Das Bett In Flamen Sehen?“. Jej podmanivosť spočíva v pochmúrnosti a napätí ticha pred búrkou. Tou je v tomto prípade prvý singel „Mein Teil“. Aj v našich končinách médiami prepieraný prípad dobrovoľného kanibalizmu v Nemecku je až tragikomickou nahrávkou na ramštajňácky smeč. Obzvlášť mrazivo tu pôsobí Lindemannov úchylný spev pri popise samotnej konzumácie – stolovanie na úrovni, porcelán, sviečka, dobré víno, jednoducho „…etwas Kultur muss sein“.

RAMMSTEIN vedia, že pri spracovaní temných motívov umocňuje celý zážitok umné zakomponovanie detského elementu. Kým na predchádzajúcom albume sa vo výbornom songu „Spieluhr“ dieťa pochovávalo do mokrej hliny, v novinkovej „Dalai Lama“ odlieta jeho duša k „Pánovi všetkých vetrov“ priamo z náručia zúfalého otca, pasažiera nemenovanej leteckej linky. Túto aj po hudobnej stránke strašidelnú záležitosť (po refréne zostáva sucho v ústach), ktorej hlavným sloganom je „Človek nepatrí do vzduchu“, zrejme nebudú hrávať nemecky hovoriacim turistom na letiskách pred ich odletom na dovolenku. Absolútna lenivosť vládne titulu „Keine Lust“. „Aj by som onanoval, ale nemám chuť to skúšať“; takáto a jej podobná totálna bezvýchodiskovosť je typická pre celú skladbu, ktorá sa nesie v tradične drsnom gitarovom duchu a jej text mi veľmi pripomína skvelý obal dosky „Immortal?“ od anglických progresivistov ARENA. To, že RAMMSTEIN majú k DEPECHE MODE bližšie než dokázali spracovaním ich míľnika „Stripped“, vás presvedčí pieseň „Los“. Čo všetko sa dá robiť v nemeckom jazyku s príponou „los“ si môžu germanisti vychutnať v jej texte.

Priaznivci tej klasickejšej tváre Berlínčanov si prídu na svoje v dvojzáprahu hitovíc „Amerika“ a „Moskau“. V tej prvej neskutočne hymnický refrén dominuje kritike globalizácie a úlohy USA ako svetového policajta. Videoklip k nej patrí k tomu najlepšiemu, čo v roku 2004 v tejto oblasti vzniklo. „Moskau“ zachádza až do primitívnej priamočiarosti typu „Feuer Frei!“. „Bang, bang“ tu vystriedalo „Raz, dva, tri – pasmatri“, celkový dojem zachraňujú ženské vokály a príjemný zvuk harmoniky. Textová stránka je v prípade „Moskau“ naozaj zaujímavá. Tlstá stará prostitútka s novými prsiami a zaujímavými tanečnými kreáciami má aj vďaka atmosfére starej dobrej Moskvy pre zhýralého Nemca neodolateľné čaro. Zlaté zuby a orálny sex už iba dotvárajú šteklivú tématiku značky RAMMSTEIN. Oddychový čas si naši borci vyberajú v songoch „Morgenstern“ a „Stein Um Stein“. Nie je v nich nič, čo by sme od tejto kapely v minulosti nepočuli. Nejaké podliezanie latky sa však rozhodne nekoná. Na to sú RAMMSTEIN až príliš veľkí profesionáli.

Jedným z najsilnejších motívov na novom albume je bezpochyby „Ohne Dich“. Baladická poloha, v ktorej najlepšie vyniká spevákov precítený vokál (Till bol pred nahrávaním nutený absolvovať intenzívne hlasové tréningy, jeho obvyklý spevácky prejav totiž nekorešpondoval s atmosférou nového albumu) tu naberá vskutku neočakávané rozmery. „Nemôžem byť bez teba, s tebou som tiež sám…“, téma „Osamote vo dvojici“ je ako vystrihnutá z tvorby smutného klauna Tilo Wolffa a jeho spolku LACRIMOSA. V podaní RAMMSTEIN predstavuje naozaj veľmi intenzívny zážitok, jesenná melanchólia tu dosahuje svoje maximum. Záver v podobe pohodovej „Amour“ je symptomatický pre súčasnú tvár nemeckých úderníkov.
„Láska je divoké zviera…“. Tí, ktorí už spadli do jeho osídiel, vedia, o čom Till spieva.

Šesť silných muzikantských osobností, ktoré spolu držia vraj iba vďaka výchove v kolektívnom duchu bývalej NDR, dokazuje na novinke „Reise, Reise“, aký jednoduchý môže byť umelecký vývoj bez straty atraktívnosti a vlastnej identity. Aj keď podľa ich vlastných slov bude doslova nočnou morou prekonať kvality pódiovej show z predchádzajúceho turné, neobávam sa, že sa by sa to týmto pánom nepodarilo.

RAMMSTEIN je zárukou dlhoročnej kvality, ktorá nemôže sklamať. Berte, alebo nechajte tak. Ja beriem. V prípade „Reise, Reise“ všetkými deviatimi.