Taliani sa väčším počtom zaujímavých doom metalových kapiel nemôžu príliš chváliť. Občas na chvíľu prerazí do širšieho povedomia v rámci atmosférických štýlov kvalitnejšia „béčková“ skupina typu LACUNA COIL, INNER SHRINE či MACBETH, a kým v osemdesiatych rokoch útočil apeninský polostrov na dobrý vkus zvyšku Európy záplavou ultragýčovej disko hudby, dnes renomé tvrdej muziky kazia dementné záležitosti à la RHAPSODY a iné power/speed cválajúce eskadry, prípadne ich početné klony.

Pre mňa osobne je menším prekvapením výskyt THUNDERSTORM ako hudobníkov zhliadnucich sa v samých prvopočiatkoch doom metalového ohňa strážených ochranným mečom CANDLEMASS, PENTAGRAM a amerických depresívnych legiend TROUBLE, kedysi pokračujúcich v odkaze ranného obdobia všetko gitarové ovplyvňujúcich veteránov BLACK SABBATH. Výsledkom a obsahom už tretieho radového počinu THUNDERSTORM je tak snaha o doom v tom najtradičnejšom chápaní, úplne odlišnom od temnoty, ako ju poznáme z dielne dnes už snáď jediných reprezentantov, dnes trocha kŕčovito jazdiacich v starých úzkych koľajach moderného atmosférického doom metalu – MY DYING BRIDE.

Klasický doom teda u THUNDERSTORM znamená pokus o hutné gitary, basu a bicie topiace sa v ťažkotonážnych riffoch doplnených skôr heavy metalovým vokálom. Žiaľ, od zaslúženého miesta v histórii vyššie spomínaných veličín chýba THUNDERSTORM presvedčivosť a napriek hlbším tónom vyznievajú jednotlivé skladby viac alebo menej plocho, na čom má zrejme podiel aj prítomnosť len jednej gitary. Plusom smerom k lepšej stráviteľnosti je striedanie rezkých („Final Curtain“, „Forbidden Gates“), gradovaných („Hidden Face“) a najmenej výrazných, pomaly sa vlečúcich záležitostí („Black Light“). Ani siahnutie po covere „In A Gadda Da Vida“ poriadne starej vykopávky IRON BUTTERFLY v konečnom dôsledku nepôsobí príliš prekvapivo a rozhodne viac oslnilo použitie tejto notoricky známej veci v jednej časti THE SIMPSONS.

„Faithless Soul“ žiaľ chýba to najpodstatnejšie – atmosféra. Takýto album je adresovaný a svoje si tam nájdu skôr dnešní štyridsiatnici, na ktorých nostalgické spomienky na roky dávno minulé podobné albumy útočia, i rytieri cválajúci s vetrom o preteky na tátošoch z úvodného odstavca. Vám ostatným odporúčam siahnuť po dodnes oceňovaných skutočných veličinách tohto žánru.