Je ťažké písať recenziu na „Stormblåst“ s prívlastkom 2005 bez pocitu nostalgie a rovnako je ťažké uveriť, že uplynula už dekáda od vydania prvotného albumu. Klasický materiál neprešiel len kozmetickou úpravou svojho šatu, ale bol kompletne znova nahraný v zúženej zostave, s novým zvukom a produkciou pod taktovkou Petra Tägtgrena. Nehodlám sa pustiť do rozoberania kultovosti pôvodného podkladu ani ódam na nesmrteľnosť pôvodných skladieb, ale skôr sa má zmysel sa pozrieť na to, ako sa podarilo preniesť špecifickú atmosféru tejto doby do chvíľ súčasných.
...„Alt Lys er svunnet hen“ prezentuje, že sa to DIMMU BORGIR podarilo oprášiť staré fláky perfektne aj keď inak. Klasické klavírne intro bolo síce nahradené ambienciou dažďa a tradičným klišé vytia vlkov, ale ďalej už to je moderný exkurz do roku 1995. V podstate všetky pôvodné linky zostali zachované, ale nový štýl hry a zvuk násobí intenzitu pôvodných kompozícií. Gitary znejú masívnejšie, basgitoarové linky sa dostali viac do popredia, Hellhammerova sekcia bicích je nezameniteľná a klávesy boli prepracované. „Broderskapets Ring“ pokračuje v popísanom štýle a z každého momentu je patrná snaha o skĺbenie protikladu ponechania pôvodného ducha a na druhej nových komplikovanejších riffov, sól, rytmických breakov a ďalších hudobných doplnkov. Sila tohtoročného „Stormblåstu“ pramení práve z toho, že tento rébus bol trojicou zúčastnených protagonistov vyriešený dokonale a s plnou profesionalitou.
Prvá a jediná úplne zásadna zmena je realizovaná v skladbe „Sorgenskammer“, ktorá bola pôvodne dosť monotónna klavírna inštrumentálka. Tentokrát zostala zachovaná len istá dávka monotónnosti, ale inak sa jedná o plnohodnotnú kompozíciu všetkých nástrojov a veľmi silným Hellhammerovým nástupom. Pre moje sluchy je toto veľmi prospešná zmena. Nie už tak prospešná mi príde prepracovanie úvodného riffu titulky „Stormblåst“. Na druhej strane sa zas veľmi vydarilo emotívne finále s výraznými klávesovými linkami. Obdobných prekvapení v podobe nových vyhrávok, rytmických vychytávok alebo klávesových partov sa nájde dosť v každej skladbe. Hlavným pozitívom je však celkový nový výraz a zvuková energia spojená s autenticitou starého „Stormblåstu“. Jediné na čom sa podpísal čas negatívnym spôsobom je Shagrathov hlas. Ten si musí ďaleko viac vypomáhať efektmi a viacerými vrstvami vokálov, aby sa aspoň vyrovnal svojmu dávnemu výkonu. Bonusovou chuťovkou je záverečná „Avmarktslave“ opäť dokazujúca ako sa dá spojiť pôvodná jednoduchosť s moderným soundom a profesionálnym spracovaním. Plne sa to dá pochopiť hlavne vo chvíli, keď si obe alba pustíte za sebou.
Úder blesku je po desiatich rokoch intenzívnejší, nesúci so sebou atmosféru pochmúrneho obdobia jesenného dažďa a tmou páchnucích hudobných svetov. Je príjemné nechať v sebe kolovať novú dávku černoty a paradoxne prehlásiť, že DIMMU BORGIR pre mňa (znovu)nahrali jeden zo svojich najlepších kúskov.
Arrow: 8,5/10
Nakoľko mám problém vypočuť si ešte niekedy pôvodný „Stormblåst“, jeho tohtoročný upgrade sa mi v posledných týždňoch počúva mimoriadne príjemne. Kapela sa vrátila do Abyssu, čo bolo hlavne v období prelomového „Enthrone Darkness Triumphant“ pomerne vychytené štúdio a predtým, než tam s rovnakým zvukom začal nahrávať albumy takmer každý, bola produkcia frontmana HYPOCRISY zárukou na vtedajšie pomery výborného zvuku. Možno preto Shagrath a Silenoz, čoby hlavní tvorcovia odeli „Stormblåst 2005“ do zvukového kabátu evokujúceho práve časy „Enthrone…“. Dobre zaplatený Hellhammer, ktorý napríklad v závere „Broderskapets Ring“ predvedie zaujímavý rytmický zvrat, odvádza tradične dobrú prácu hodnú svojho mena . Ku cti im slúži fakt, že aranže boli naozaj len minimálne pozmenené a obsah sa dramaticky líši od ich súčasnej produkcie. Prekvapí celkom príjemný spád, príjemne nevnucujúce sa klávesy, ktoré nahradili bombastické pasáže z poslednej tvorby a natíska sa otázka, ako by vypadala tvorba DIMMU BORGIR, keby sa poslednými albumami neuchádzali o priazeň agrometalovej tupoty (napr. nemecký trh, kde sa predá snáď všetko). Jednoducho, s týmto počinom dokazujú, že keby chceli, mohli by byť rovnocenným partnerom podzemnejším zoskupeniam typu SHINING.
„Stormblåst MMV“ je k dostaniu v digipakovej verzii obohatenej o bonusové DVD so záznamom piatich skladieb vybraných z „Enthrone…“, „Puritanical…“ a „Death Cult…“, odohraných v rámci putovného podujatia Ozzfest 2004. Do veľmi vlažne reagujúceho publika tu postupne s nie veľkým nadšením pália títo Nóri „Spellbound (By The Devil)“, „Vredesbyrd“ či „Progenies Of The Great Apocalypse“, počas ktorej badať prvé náznaky pozitívnych reakcií publika. V zásade je vystúpenie na Ozzfest podobné tomu, čo sa údajne dialo počas ich prvého vystúpenia na Dyname – hrať počas bieleho dňa v letnej horúčave nalíčený a odetý v koži nie je temnota, ani nenávisť, pretože výsledný účinok je asi rovnako strašidelný ako stretnúť podobne odetého jedinca v auguste na kúpalisku. DIMMU BORGIR svoj skromný set odohrali bez výraznejších zaváhaní, hoci napríklad podanie „Kings Of The Carnival Creations“ bolo trochu odlišné od štúdiovej podoby. Škoda len tradičných trápností ako pravidelné paroháče (vo vrave temnoty a nenávisti sa tomu hovorí „horns“) alebo Shagrathove uvádzanie skladieb. Hoci môže o vystúpení na Ozzfeste platiť analógia, ako v prípade účasti na Dyname, ktorým začalo ich víťazné ťaženie Európou, pribalenie (a zaplatenie fanúšikom) DVD k „Stormblåst 2005“ bolo v podstate zbytočné.
Radicalcut: 7,5/10