Po štyroch inštrumentálnych CD formácie LIQUID BOOGIE ROLL sa zoskupenie okolo ústrednej osoby gitaristu Pala Chodelku rozhodlo, že zaútočí na náš hudobný trh s albumom, ktorý bude plne spievaný. Hoci takéto CD Palo sľuboval už dávnejšie, jeho plány skrížil odchod speváka Petra Holtáka a klávesaka Ľuba Tomaščíka vo februári 2005. Úlohu nájsť adekvátnu náhradu som vtedy považoval za obzvlášť ťažkú. Predsa len v našich končinách sa až toľko schopných spevákov nevyskytuje. No podarilo sa, Martin Androvič je v konečnom dôsledku omnoho lepší, ako jeho predchodca, hlavne originálnejší.
Dvanásť spievaných vecí so slušným zvukom sa pohybuje niekde na hranici tvrdšieho rocku a metalu. Po hudobnej stránke kapela oproti inštrumentálnej minulosti ubrala na komplikovanosti a chlapi sa venujú viac jednoduchším postupom. Práve tento ústup považujem za najväčšiu slabinu „Another Dimension“. Doterajším priaznivcom Pala Chodelku a LIQUID BOOGIE ROLL okrem jednoduchšej hudby bude zjavne prekážať aj miestami príliš metalový prejav nového speváka, no podľa môjho názoru je práve spev tým najhodnotnejším na nahrávke. Týmto v žiadnom prípade nechcem zhadzovať výkony ostatných muzikantov, veď bez nich by nebolo do čoho spievať a ich produkcia je naozaj špičková. Jediný problém vidím v tom, že hoci hrajú naozaj výborne, skladby sa mi zlievajú do jedného celku a je ťažko si z celého albumu zapamätať nejaké zaujímavé momenty. V tomto ohľade spev naozaj vyhráva, aj keď nejde o žiadne árie je dostatočne zaujímavý, variabilný a hlavne nenudí. Na začiatku pomalej „Reason To Stay“ mi Handrush síce svojim prejavom pripomenul Ozzyho Osbournea, táto asociácia sa hneď vyparila. Mimochodom táto skladba sa na albume objavuje ešte raz, ako bonus so slovenským spevom. Nie veľmi sa mi pozdávajú experimenty so slovenčinou, no kapela týmto asi sledovala možnosť dostať sa aj do éteru. Škoda je aj to, že inštrumentálne schopnosti rytmickej sekcie zanikajú v snahe kapely pôsobiť len rockovo a metalovo. Nie žeby ich nebolo možné počuť, ale v celkovom kontexte doslova zanikajú. Nejaké basové sólo (napr. v „Victim Of The Schizophrenia“) túto skutočnosť nezachráni, ak sú väčšinu času len štatistami. Aj samotný Palo sa viac zameral na jednoduchšie riffy a tak sa okrem sól nedočkáme v jeho podaní ničoho komplikovanejšieho.
Možno som predchádzajúcimi riadkami vzbudil dojem, že ide o slabý album, nie je to tak. Ide o nadpriemerný rockovo-metalový album, ktoré ale podľa môjho názoru, vzhľadom na muzikantský potenciál, nesplnil očakávania. Súčasťou CD je aj multimediálna aplikácia, ktorá obsahuje videoklipy „Reason To Stay“, „Desperation“, info o kapele a prehľad diskografie.