Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Exkluzívnejšia verzia aktuálneho kotúčika bratislavských rockerov a nu-metalistov obsahuje v ručne vyrobenej a zámkom uzatvorenej kovovej klietke okrem samotného digipaku aj tričko, nálepku, odznak a brnkátko. Tú jednoduchšiu tvorí „len“ digipak zabalený v zamrežovanom plastovom „ kondóme“.
Beast jednoducho musí byť stále pod kontrolou. (NO GRAVITY)
Booklet novinky obsahuje okrem textov aj fotografie, ktoré nenájdete nikde inde. Aj samotný kotúčik skrýva dva bonusy, ešte nepožitý (chladný) je z vrchnej strany čisto čierny, no po jeho zahriati v mechanike sa na povrchu objaví silueta beštie a na spodnej strane CD sa nachádza laserový podpis NO GRAVITY. V dnešnej sťahovaco-napaľovacej dobe je takýto prístup vydavateľa poskytujúci kupujúcemu rôzne bonusy viac, ako cenený a vítaný. Vizuálna stránka „The Beast Of“ je neskutočne nabúchaná (ukážka), no ako je na tom audio?
Pod nahrávku sa ako producent podpísal David Koller (ex-LUCIE, KOLLERBAND), pričom samotné nahrávanie prebiehalo v pražskom štúdiu COX. Finálny mix dostal na starosť Ondrěj Ježek (WWW, GNU, POINT, LYSSA, atď.) a o mix singlovky „Haunting Me“ sa postaral držiteľ ocenenia Grammy David Bianco (COAL CHAMBER, DANZIG, AC/DC, Ozzy Osbourne, atď.). Tento prístup k nahrávaniu sa kapele naozaj vyplatil a smelo môžem vyhlásiť, že po zvukovej stránke snáď ešte nič lepšieho na Slovensku nevzniklo. NO GRAVITY nielen zvukovo, ale hlavne hudobne spoľahlivo nakopávajú riť slovenskej oficiálnej mainstreamovej rockovej scéne. A aby som nebol nekonkrétny, tak mi nedá v tejto súvislosti nespomenúť skupinu DESMOD, ktorá sa povedzme, že s podobným štýlom, no s podstatne jednoduchším prístupom k hudbe, dostala na absolútny vrchol popularity. A GLADIATOR snáď ani nemá zmysel spomínať. Zaujímavý mix rockovej hudby, moderného nu-metalu a crossoveru v podaní NO GRAVITY však podľa môjho názoru trpí na dva neduhy. Prvým je neschopnosť napísať (zložiť) naozaj chytľavý, zapamätateľný a veľký hit a druhým je prílišná uhladenosť nahrávky. S neduhom číslo jeden nemám veľký problém, tento fakt je skôr na škodu pre prípadne väčšie presadenie sa skupiny, no neochota aspoň miestami viac „pritlačiť na pílu“ je z môjho pohľadu veľkou chybou. „The Beast Of“ čiastočne chýba to najdôležitejšie, čo tvorí základ tohto hudobného štýlu - živelnosť. A tak tá deklarovaná beštia v názve je na albume hudobne prezentovaná len tým „zubatým“ mačiatkom z obalu. Nemyslím si, že táto mäkkosť dopomôže skupine dobyť slovenský (príp. český) éter, čo bolo, predpokladám, zámerom. Ale radšej sa vrátim od špekulácii k faktom. Štandardne výborným hráčskym výkonom členov skupiny doslova kraľuje perfektný a výborne pasujúci melodicko-rapový(?) vokál, no na druhej strane mi tak trochu vadia síce dobre zahrané, ale príliš jednoduché bicie... Oproti minulosti NO GRAVITY dali väčší priestor nielen producentom a zvukovým inžinierom, ale aj samplom, klávesom a angličtine a tieto zmeny skupine mimoriadne svedčia. Klávesy a samply dodali skupine zvukovú hutnosť a hustotu, no najviac ma potešila angličtina, ktorá mi tak chýbala už na „Inverzii“. Nakoniec môžem skonštatovať, že NO GRAVITY od vydania predchádzajúceho nosiča poriadne pokročili a vydali album, ktorý si zaslúži obdiv minimálne za spracovanie. A ktoré skladby ma najviac zaujali? Úvodna klipovka „My Dark Side“, pestrá „The Beast In You“, depešácky začínajúca singlovka „Haunting Me“ a posledný song, spievaný po slovensky, „Stratený“.
Zmiešané pocity, ktoré mám z tohto diela, spôsobili moje váhanie ohľadom bodového hodnotenia. Nakoniec som sa rozhodol pre magickú sedmičku a hlavným dôvodom pre takéto vysoké hodnotenie je perfektne odvedená producentsko-štúdiová práca. Či sú výsledný zvuk a prevedenie dostatočnou náhradou za mierne pokrivkávajúci obsah, toť otázka, na ktorú si musí každý z poslucháčov odpovedať sám.
1. My Dark Side
2. Running To Atlantis
3. Playing God
4. The Beast In You
5. When Will I Be Famous
6. Haunting Me
7. Plastic Faces
8. In A Daze
9. Silent Cries
10. Obsession
11. The Clone
12. Stratený
NO GRAVITY potvrdzujú tézu o tom, ako zúfalo Slovensko nu-metal nepochopilo.
NO GRAVITY ho navyše nechápu v čase, kedy je neskoro snažiť sa ho hrať aj pre chápajúcich. A keďže celá ich podstata je sústredená v obale, ťažko ho dať bokom a hodnotiť aspoň obsah. Žiaden nie je.
Odporně chutná lahůdka ukuchtěná z nekompromisně kvalitních surovin. Je to "jen" svérázný old school death metal anebo moderní verze extrémních forem metalové muziky? Možná oboje,ale rozhodně unikátní záležitost pro hledače v okrajových hudebních sférách.
Velkolepé, mnohovrstevnaté a produkčně velkorysé dílo. Jiné ani po minulém albu být nemohlo. Pro někoho možná i trochu za hranou kýče, ale když Jón Aldará se velmi dobře poslouchá, ať působí kde chce. Není to na první poslech, ale i po něm už spokojenost.
Deska, která po skvělém singlu ("Break My Lying Tongue") nakonec nedokázala tuto laťku udržet po celou hrací dobu. Silnější skladby se míchají s těmi "vatoidními" a jako celek nahrávka uplyne a příliš emocí nevzbudí. Model VOLA se asi opravdu vyčerpává.
Zásadní kapela mého dospívání a také kapela, kterou jsem 20 let ignoroval přišla s deskou odkazující k tomu nejlepšímu z její historie. Zároveň ovšem ani neevokuje pocit opakování se. "Disintegration" je jen jeden, ale tohle rozjímání mě prostě baví.
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.
Objev na první poslech srovnatelný s Nory MEER, Dánové ISBJÖRG uchvacují podobně hravým a progresí provoněným poprockem. Ty melodie, klavír a vzletné aranže včetně sebevědomých vokálů mě napoprvé prostě dostaly do kolen. Uvidíme, zda první dojem vydrží.