Ak by sme mali hľadať paralelu s vývojom THYRFING, tak by sme ju s trochou fantázie vedeli nájsť u ENSLAVED. Švédi, podobne ako ich slávnejší nórski susedia, prešli od prvotných viking/pagan blackových začiatkov k svojej sofistikovanejšej podobe, ktorú rozvíjajú dodnes. Už pohľad na hodnotenie naznačí, že táto iterácia nebude tak úspešná ako predchádzajúce minimálne dve.
THYRFING, berúci si meno po legendárnom meči prinášajúcom slávu i skazu svojmu majiteľovi, našli svoju originálnu podobu v ostrom zvuku pomerne našliapnutých energických kompozícií, nezriedka zaváňajúcich smrťou, s monotónnou rytmikou v synergii s folkovými melódiami. Nový album prezentuje spolu so zmenami v zostave ľahký posun inam, časť energie bola pretavená v depresívnu atmosféru a od počiatku sa zdá, že to týmto spôsobom aj celkom funguje.
Kombinácie minimalistických kláves s priebojnými gitarami pôsobia spolu s ľahkým rytmom a opakujúcimi sa riffmi v úvodnom záseku pomerne zaujímavo a zanechávajú svojský dojem. No a na podobných, miestami deathovo rozbúrených vlnách sa hojdáte i ďalej. To sa môže zdať na prvý pohľad v poriadku, ale len do chvíle, keď zistíte, že ste zhypnotizovaní a začínate sa v materiáli doslova topiť, bez nádeje sa niečoho chytiť. Akustické gitary a klávesové vsuvky situáciu zachraňujú, ale výsledný dojem môže byť neblahý. Niektoré melodické celky sa stihnú počas dlhej stopáže kompozícií (priemerne niečo cez sedem minút) na môj vkus zopakovať až príliš veľa krát a, ako to už býva, dobré momenty a stále excelentný, i keď už nie tak charizmatický vokál nového frontmana to nedokážu vždy zachrániť. Hlavne v rýchlejších častiach, kde by to malo poriadne klepať, „rytmičák“ nepochopiteľne zaniká („Sista Litania“, „Isolation“), aj keď je inak zvuk a produkcia na vysokej úrovni.
Silné stránky si však Švédi zachovali a v čiastkovom pohľade je možné v neprehľadnej stopáži nájsť pôsobivé momenty. Hustá energia i ľahko vikingská atmosféra zostávajú zachované a sú niekedy až nenápadne vsadené do rámcov skladieb. Doomový feeling je príjemné nóvum, rovnako aj silnejšie využitie syntetických prvkov na úrovni epických i minimalistických melódií, ktoré vracajú čas do obdobia „Valdr Galga“. Skladby ako úvodná „Sista Litania“, titulka „Hels Vite“ alebo „Griftferd“ s atmosférickým vyspievaným intermezzom patria k tomu zaujímavejšiemu, čo zatiaľ THYRFING stvorili.
S patričnou náladou sa pozitív dá určite nájsť viac, ale v minulosti tá nálada na vstrebanie nemusela byť ani zďaleka tak špecifická. Ak sa na to pozrieme ako na autorský zámer, dal by sa vnímať spolu s rastúcim počtom posluchov ešte o niečo pozitívnejšie. V konečnom dôsledku to nebude tak vydarený album akým bol minulý „Farsotsider“ a akým je novinka ENSLAVED, na druhej strane ani žiadny prepadák. Len to chce správnu náladu a motiváciu prehrýzť sa dĺžkou skladieb; tie musíte nájsť vo svojom vnútri.