Členovia PINK FLOYD to majú radi. Veľkolepé koncerty so symbolickým podtónom: Roger Waters si to vyskúšal už v skorých rokoch deväťdesiatych pri berlínskom megapredstavení „The Wall“, David Gilmour s (tak trochu v tieni sa skrývajúcim) Richardom Wrightom sa v roku 2006 ukázali na oslavách výročia založenia Solidarnosći.

To, čo na vlastné oči videlo 50-tisíc divákov priamo v areáli gdaňských lodeníc, si dva roky po spektákli môžete vychutnať doma. Na výber sú pritom štyri možnosti (bez zarátania päťplatňového boxu): od „štandardného“ dvojcédé cez troj- a štvordiskovú verziu až po komplet, okrem piatich kotúčikov obsahujúci o.i. repliky lístku z koncertu, backstage passu a trsátko. Zlatou strednou cestou je recenzovaná varianta – bez obrazu je totiž zážitok ani nie polovičný a „deluxe“ balenia obsahujú materiál, ktorý so samotným gdaňským koncertom prakticky nesúvisí.

Kvalita výstupu čohokoľvek, čo súvisí s PINK FLOYD je už roky konštantne precízna – minimálne po technickej stránke veci. „Live In Gdańsk“ je presne tým, čo sa dalo čakať: počúvať túto až sterilne dokonalú nahrávku z CD je v podstate zbytočné, aj keď príjemné. Rola orchestra (dirigovaného Kieślowského sountrackárom Zbigniewom Preisnerom) je vo výslednom zvuku upozadená a väčšina skladieb – aj tých z dielne PINK FLOYD – nie je dramaticky odlišná od štúdiových verzií. Výnimkou je snáď záverečná „Comfortably Numb“ s civilným spevom Ricka Wrighta, ktorého nečakaný skon sa trpko prekryl s vydaním tejto nahrávky...

Tých, čo nevideli Gilmourov živák „Remember The Night“ z toho istého turné, môže viac než interpretácia prekvapiť výber skladieb. Okrem post-watersovských „A Great Day For Freedom“ (ktorá priznane korešponduje s príležitosťou, pri ktorej sa koncert odohral) a „High Hopes“, nádhernou hymnou človeka v strednom veku, sa siaha pomerne hlboko do histórie. „Astronomy Domine“ sa nachádza aj na „Pulse“, rovnako ako obligátna „Breathe“, „Shine On You Crazy Diamond“ či „Wish You Were Here“, ktoré bohužiaľ vypadli z DVD zostrihu show. Menej som čakal zaradenie „Fat Old Sun“ (opäť len na CD) a hlavne „Echoes“ s neoklamanou stopážou takmer dvadsaťšesť minút. „Wot’s... Uh The Deal?“ znejúca za titulkami a dostupná v rámci bonusového obsahu, je ďalším sympatickým návratom.

Okrem toho David Gilmour odohrá celý album „On An Island“, príjemne pesničkovú, i keď až možno príliš „dospelú“ dosku, ktorá mu priniesla opätovný návrat na výslnie. Tu sa prekvapenia nekonajú. Očakávane (ne)štylizovaný, sympaticky a skromne pôsobiaci Gilmour, ktorého na pódiu neuvidíte inak, než v čiernom tričku a jeho rovnako nenápadní spoluhráči (nechýba dlhoročný súputník Jon Carin) sú sprevádzaní len decentnou svetelnou show, ktorej dominuje šesť panelov umiestnených vysoko nad pódiom. Fantastický obraz a síce konzervatívny, ale zvládnutý strih umožňujú vychutnať si koncert bez akéhokoľvek rušenia – možno ním pre niekoho bude prestrih na pôvodné zábery z demonštrácií rozohnaných pred takmer tromi desaťročiami komunistickou políciou alebo psychedelická zmes, podfarbujúca divokú a strhujúcu „Astronomy Domine“, jeden z vrcholov večera.

Aj keď v hodnotení tvorby pred či po rozpade PINK FLOYD som vždy ostával na Watersovej strane, treba uznať, že „Live In Gdańsk“ je viac než dôstojným súperom Rogerovmu záznamu „In The Flesh“ z roku 2000. Absolútne bezchybný záznam je podčiarknutý sympatickým pripomenutím udalostí, do ktorých by Gilmourovi nemuselo nič byť. Miesto toho im venuje aj bonusový dokument, miešajúci dobové zábery, obrázky dnešného Gdaňsku a stopáž z príprav na koncert a koncertu samotného.