OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kapela, ktorá ešte nevydala DVD, akoby neexistovala – tak samozrejmou položkou diskografie sa dévédéčka stali. O to prekvapujúcejšie je, že „Lusitanian Metal“ je ešte len debutom MOONSPELL na poli video-nosičov – v tomto svetle naopak neprekvapí, že Portugalci si na ňom dali poriadne záležať, čo odhalí už prvý letmý pohlaď na obal a booklet.
Zdržanie, za ktorým zrejme sčasti stojí aj bývalý vydavateľ Ribeirovcov Century Media, sa však výrazne podpísalo na aktuálnosti titulu. Zamýšľané uzavretie éry na kedysi mimoriadne vplyvnom (a dnes už len živoriacom) labeli vychádza päť rokov po tom, ako sa táto kapitola v histórii MOONSPELL skutočne skončila. Koncert z (ako inak – poľskej) zastávky na turné k „Antidote“ (2003) tak ničím neprekvapí: setlist je vyvážený, no viac, než priaznivcov dnešných MOONSPELL poteší nostalgických pamätníkov, veď skladby zo silnej dvojky „Wolfheart“ (1995) – „Irreligious“ (1996) tvoria jeho polovicu. Menej poteší už tradičná neinvenčnosť poľského štábu. Scéna a svetlá na turné boli na celom turné konzervatívne a nenápadné, na veľkom pódiu sa kapela trochu stráca a svetlárovi zrejme nikto nevysvetlil, že sa koncert zaznamenáva – ťažko inak vysvetliť viac než časté využívanie stroboskopu, ktorý jednoducho ruší. Po zvukovej stránke pôsobí DVD „mäkšie“, než si pamätám z playlistom nie nepodobného vystúpenia v rámci budapeštianskej štace predvlaňajšej Metalmanie. Tento neduh sa pritom opakuje na drvivej väčšine metalových dévédéčiek: vizuálna stránka je zaseknutá v dobe na konci dvadsiateho storočia a tá zvuková – miesto akcentovania toho, čo je pre metalové skupiny typické, teda agresie a nasadenia – skĺzava do akéhosi neškodného „spriemerovania“.
Zaujímavejšou položkou sa tak stáva zbierka klipov, ktorá (ako jediná časť dvojdiskového kompletu) ťaží prevažne z éry experimentálnejších nahráviek „Sin/Pecado“ a „The Butterfly Effect“. Štúdiová podoba (kontrastujúca so staronovou, surovou tvárou MOONSPELL) je osviežujúca a videá k skladbám pôsobia prekvapivo aktuálne a počúvateľne; viac, než len historický relikt. Vizuálne netradične poňaté interview a diskografia sú už tradičnými bonusovými položkami titulov, pod ktoré sa podpísali Metal Mind Productions – u rozhovoru však zamrzí absencia titulkov.
Pravé peklo prichádza až s vložením druhého kotúčiku do prehrávača: poslucháč sa musí pripraviť na štyri a štvrť(!) hodiny stopáže, mapujúcej trinásť liet, začínajúc rokom 1992. 53 skladieb rozdelených do siedmich blokov je záprahom aj pre najortodoxnejšieho fanúšika. Zaujímavé záznamy pritom zo všetkého najviac potrebovali dramaturga: na VHS záberoch zo skúšky pred vôbec prvým koncertom MOONSPELL sa dá pobaviť, ale nie štvrťhodinu. (Spočiatku) nemenej zaujímavé je sledovať premeny skupiny z obskúrneho pomaľovaného blackmetalového spolku až po sebavedomú headlinujúcu formáciu s prepracovanou show – no miesto umne zostrihaného hodinového pohľadu sa na diváka valí jedna skladba za druhou, až do otupenia zmyslov. Kolísajúca kvalita zvuku a obrazu odsudzuje druhý disk na niečo, čím sa dá nanajvýš ohánať v promomateriáloch.
„Lusitanian Metal“ je bez debaty absolútnou povinnosťou pre oddaných priaznivcov ansámblu, ktorého hviezda chtiac-nechtiac vädne. Symbolické je, že väčšina obsahu dvojdisku sa obracia ďaleko do histórie, akoby aj Fernandovi Ribeirovi došlo, že súčasnosť je len udržovaním dávneho plameňa. Z celého DVD je cítiť zatuchlina doby z polovice deväťdesiatych rokov. Netvrdím, že v starom šatníku sa netreba raz za čas poriadne pohrabať, ale poriadny závan skutočne sviežeho vzduchu by som privítal stokrát viac.
Historicky hodnotný, no dramaturgicky nevyvážený pohľad na zhasínajúcu legendu.
6,5 / 10
1. Intro
2. In And Above Men
3. From Lowering Skies
4. Alma Mater
5. Vampiria
6. The Southern Deathstyle
7. Everything Invaded
8. Opium
9. Devilred
10. Abysmo
11. Ruin & Misery
12. Mephisto
13. Full Moon Madness
14. Opium (videoklip)
15. 2econd Skin (videoklip)
16. Magdalene (videoklip)
17. The Butterfly FX (videoklip)
18. Nocturna (videoklip)
19. Everything Invaded (videoklip)
Extinct (2015)
Alpha Noir / Omega White (2012)
Lusitanian Metal (2008)
Night Eternal (2008)
Under Satanae (2007)
Memorial (2006)
Antidote (2003)
Darkness and Hope (2001)
Buterfly Effect (1999)
Sin/Pecado (1998)
Second Skin (EP) (1997)
Opium (singl) (1996)
Irreligious (1996)
Wolfheart (1995)
Under The Moonspell (mini CD) (1994)
Goat On Fire (vinyl single) (1993)
Anno Satanae (demo) (1992)
Serpent Angel (demo) (1992)
Jak nejlépe pojmout DVD kapely, která staví na živém vystupování? DVDčkem plným koncertních záznamů.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.