Ešte pred ústupom do chladu hibernácie stíha KHOLD vydať „Hundre År Gammal“. Kapela patrí do skupiny, ktorá si drží od počiatku svoju hudobnú formu, veľmi sa od nej neodchyľuje ani novinka. Aj keď s ňou prišli Nóri už na prelome tisícročí, skutočne ju spropagovali až ich slávnejší krajania SATYRICON.

Príčina neúspechu u masy minulých diel však nespočívala len v tom, že KHOLD nepatrili k prvotným pilierom blackmetalovej scény, ale hlavne v tom že hudobne starší materiál nebol až tak pôsobivý. Albumy zasahovala istá repetitívnosť, a to hlavne v miestach, ktoré sa vyznačovali nižšou zaujímavosťou. Práve to je kameň úrazu, pretože ak sa snažíte vyprodukovať úderný a priamočiary black’n’roll, cit pre hitovú linku je priam esenciálny. a to sa nie vždy darilo kapele napĺňať. Iste je možné uznať, že tvár KHOLD sa od spomínanej novej tvorby SATYRICON líši, a že kapela sa skôr snaží raziť si cestu mimo „mainstream“ a vsádza skôr na chladnú odťažitosť, než na búrlivo priamočiare kompozície, no beztak tomu miestami chýbala šťava. „Hundre År Gammal“ má ambície tento nedostatok eliminovať a v prvých momentoch sa zdá, že sa to aj darí.

Skutočne, album šliape lepšie než si na to pamätám a do masívne podladeného zvuku sa podarilo kapele prepašovať aj nemálo energiou sálajúcich motívov. Celkové pridanie tempa jednoznačne materiálu prospieva a rýchlejšie skladby kratšej stopáže pôsobia kompaktnejšie než kedykoľvek predtým. Pomalšie a depresívnejšie kúsky ako „Kor“ alebo „Sann Ditt Svik“ sú optimálne premiešané rezkejšími a patrične blackovejšími kúskami, akými je napríklad úvodná úderka „Der Kulden Ror“. Snáď celú podstatu vystihuje práve zlovestná „Rekviem“, plná jedovatej atmosféry v depresívnom odtieni pomalej jednoliatej rytmiky a silovo podaných riffov. Celá štylizácia kapely tak paradoxne dostáva svoju najlepšiu formu práve na poslednom albume.

Istým artefaktom, ktoré som spomínal ako neduhy minulosti, sa však nevyhýba ani „Hundre År Gammal“. Nájdu sa i hluché miesta a miestami vystupuje na povrch istá repetitívnosť. V konečnom dôsledku je môj pohľad na tento album pozitívny, obsahuje dobrý mix údernosti a depresívnej atmosféry, ktorá bola pre KHOLD vždy špecifická.