Koncert, ktorého propagácia značne pokrivkávala, no jeho najväčšou výhodou bol vstup zdarma, nakoniec prilákal okolo štyristo hudbychtivých návštevníkov. Určite aj vďaka tomu, že hlavnou hviezdou večera mala byť v poslednej dobe tak populárna formácia 100 MÚCH. Koncert bol mojím prvým stretnutím s touto skupinou a nebyť toho, že ako prvý mali hrať Prievidžania FAIRY TALE, dodnes by som ich ani nepoznal. Akcia sa konala v rámci akcie Leto v parku, ktorú organizuje mestská agentúra neziskovka Košice 2013 a tento konkrétny koncert zorganizovali v spolupráci s vydavateľstvom Hevhetia, pod ktoré patria obe kapely.

Tak poďme pekne po poriadku. Bez veľkých ceremónií a s miernym meškaním oproti plánu vyšli na pódium „rozpravkári“, ktorí boli pre väčšinu prítomných veľkou neznámou a aj prijatie publika bolo zo začiatku viac-menej opatrné. Postupom času sa ale FAIRY TALE darilo ľady roztápať, či už tradične perfekcionisticky odvedenou muzikantskou prácou a technickou zložitosťou ich produkcie, alebo zlatým hrdlom za mikrofónom v osobe Barborky Kolárikovej. A práve pri speve sa vyskytla aj asi jediná chybička celého koncertu FAIRY TALE, zvukár sa rozhodol, že Barborku bude počuť poriadne nahlas a tak v niektorých dynamickejších pasážach jej spev doslova prehlušoval celú kapelu – čo malo zjavne súvislosť s odfláknutou organizáciou zvukových skúšok pred koncertom. FAIRY TALE sa nedostali na pódium v dostatočnom predstihu a prisľúbenom termíne, pretože 100 MÚCH svoju zvukovku poriadne pretiahli a nemal ich kto vyhnať z pódia. Ale odbočil som, skupina na čele s basgitaristom Peťom Kravcom odprezentovala väčšinu skladieb zo svojho druhého albumu „Dream“, pričom pomyselnými vrcholmi ich programu boli skladby „Babel On“ a „Babokalyps“, práve zo spomínanej radovky. FAIRY TALE, vzhľadom k tomu, že hrali v „oklieštenej“ zostave, pôsobili na jednej strane viac rockovo a na strane druhej aj živšie a pôsobivejšie ako z albumu. Teda minimálne aspoň na mňa, pretože sa sem-tam ozvali i frflajúce hlasy, ktoré zjavne čakali na „hviezdu večera“ a nevedeli sa dočkať. Došlo aj na ukážky („Carousel“ a „In-Ri“) z pripravovaného tretieho albumu formácie, ktoré mnohé napovedali v súvislosti s nasledujúcim hudobným smerovaním skupiny. Zaujímavým spestrením show bola aj coververzia skladby „Innuendo“ od QUEEN – veru dobrý nápad, hlavne ženský spev v tomto songu pôsobil nadmieru zvláštne a príťažlivo. FAIRY TALE sa v Košiciach predstavili v päťčlennej zostave, nie celkom zhodnej so zostavou nahrávajúcou ich posledný album. Skoro celý koncert som rozmýšľal, kto je ten človek hrajúci na gitaru, pričom ho určite poznám, no s FAIRY TALE doteraz nehral. Túto otázku mi pomohol vyriešiť Peter Kravec, keď gitaristu predstavil ako svojho brata Vlada (AENEAS). Nakoniec sa Prievidžania rozlúčili tak trochu nezvyklým songom „Bonsai“ z ich debutu, ktorý je asi najrýchlejším a najpopovejším z produkcie skupiny. Aj napriek tomu zaň zožali najväčšie ovácie a dokonca sa pod pódiom objavil aj prvý tanečník. Výborný koncert.

Giglist FAIRY TALE:
Theo, Toys, Polar Song, Babel On, Portrait, Innuendo, David, Carousel, In-Ri, Babokalyps, Bonsai

Po krátkej prestávke nastúpili na pódium dlho očakávaní 100 MÚCH, no hrať sa ešte nezačalo, okrem malinkej prestavby pódia ešte hodnú chvíľu pokračovali vo zvučení. Nakoniec sa znova z pódia pobrali a dali si načas, aby sa definitívne vrátili v slušivých kostýmčekoch a konečne začali hrať - vtedy ich už pod pódiom očakával slušný dav nedočkavých fanúšikov. Ak by som mal jednou vetou popísať produkciu skupiny, asi by som si pomohol prirovnaním k HORKÝŽE SLÍŽE, CHIKI LIKI TU-A a BEZ LADU A SKLADU. Slovné hračky, prešmyčky, dvojzmysly a aj zdanlivé nezmysly v textoch tejto formácie slúžia tak na pobavenie, ale u tých vnímavejších poslucháčov aj na zamyslenie. V niektorých momentoch ich texty pôsobili tak trochu trápne, no po objavení kontextu zapadli do ich tvorby ako zadok na šerbeľ. No mne osobne najviac sedeli, keď došlo na „vážnejšie“ témy a napríklad taká „Kúpil som si Rhodes“, ktorou si uctili pamiatku Jara Filipa, ma dostala takpovediac do kolien. Zo skupiny sálala obrovská dávka energie, podporená nielen uleteným imidžom, ale hlavne veľmi kvalitnou muzikou. V tomto ohľade ma zaujali hlavne gitarista Martin Novák a hlava zoskupenia, klávesák Juraj Haško. V každom prípade si nebolo možné nevšimnúť speváčku Marcelu Vilhanovú, ktorá zaujala nielen výzorom, ale hlavne výborným spevom a bravúrnym zvládaním saxofónu i akordeónu. Tak trochu mi u skupiny, ktorá sa snaží pôsobiť ako veselá kopa nesedelo, že okrem klávesáka a speváčky sa ostatní členovia držali v úzadí a pôsobili dojmom, akoby tam boli len do počtu. Podčiarknuté a spočítané: kvalitné vystúpenie skupiny, ktorá má čo ponúknuť. Ich albumy si síce zháňať nebudem, no na koncert sa pôjdem pozrieť kedykoľvek a s radosťou.

Fotografie: Koscj

Fotogalérie: FAIRY TALE, 100 MÚCH