50M ZNAK - Nadechnout se
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
HELLOWEEN vydali od „The Dark Ride“ jednoznačne najlepší album. Nadväzuje naň The 7 Sinners World Tour, ktorého prvá zastávka pripadla na susednú Viedeň. Ako špeciálni hostia sa na šnúre zúčastnia fínski STRATOVARIUS, ktorí kvôli tomu dokonca odvolali vystúpenie na festivale s názvom Caribbean Cruise – 70.000 Tons Of Metal.
Koncert sa mal pôvodne konať v Szene, v jednom z menších viedenských klubov, ale pre mimoriadne dobrý predpredaj ho promotér presunul do Gasometra, kam prišlo okolo 1 300 ľudí. Premiéra turné sa zaobišla bez predkapely. Hoci do haly púšťali už o pol ôsmej, STRATOVARIUS začínali až o vyše hodinu neskôr. Klub sa kvôli tomu zapĺňal pozvoľna.
Pre fínskych melodikov je turné po boku tekvíc obrovská šanca, ako si znovu posilniť pozíciu na metalovej scéne. Povedzme si úprimne, po odchode Tima Tolkkiho to už nie je to, čo bývalo. Keď sa nová zostava s gitaristom Matiasom Kupiainenom ako tak stabilizovala, skupinu postihla ďalšia pohroma. Bubeníkovi Jörgovi Michaelovi diagnostikovali pred časom rakovinu, momentálne postupuje liečbu, a tak ho na koncertoch dočasne nahradil Alex Landenburg (MEKONG DELTA, AXXIS, AT VANCE). A nepočínal si vôbec zle! Hodina hracieho času samozrejme nestačila na to, aby kapela zahrala všetky svoje hity. Setlist však predstavoval vyvážený mix novších vecí, vrátane úplne novej skladby z pripravovaného albumu, a osvedčených klasík typu „Kiss Of Judas“, „Father Time“, Speed Of Light“ či „Hunting High And Low“. Timovi Kotipeltovi nie vždy vyšli všetky vysoké tóny, ale nadšenému publiku to absolútne neprekážalo. Matias je introvertný typ gitaristu, po celý čas takmer neodtrhol zrak od strún a plne sa sústredil na hru. Hitovka „Black Diamond“ z vrcholného obdobia kapely ukončila príjemné, ale ničím výnimočné vystúpenie.
Nasledovala obligátna polhodinová prestávka určená na prestavbu pódia. Do poslednej sekundy utajovaný dizajn scény sa ukázal síce jednoduchý, ale o to účelnejší. Pódiu dominovalo predovšetkým točiace sa koleso známe z obalu novej dosky umiestnené vzadu za bicími a veľký svetelný aparát. Intro skombinované z úvodov skladieb „Who Is Mr. Madman“ a „Starlight“ sa prehuplo do prvej novinky a tou bola, ako sa dalo očakávať, singlovka „Are You Metal“. Na rozohriatie výborná voľba. Rovnako dobre reagovali aj rakúski fanúšikovia. V prvej rade však najviac pozornosti na seba pútali traja Gréci, ktorí z nepochopiteľných dôvodov mávali na kapelu brazílskou zástavou. Každopádne na hudobníkov to fungovalo ako magnet, a ak trojica bažila po ich priazni, potom jej taktika vyšla na sto percent.
Pred vystúpením som sa dozvedela, že kapela chystá zahrať dve až tri raritné skladby, ale že prvý triumf vytiahne už takto skoro, ma naozaj prekvapilo. Pri keeperovskej skladbe „I’m Alive“, za ktorou nasledoval už z minulého turné osvedčený klenot „March Of Time“ muselo zaplesať srdce každého fanúšika kapely. A jedným dychom treba dodať, že Andi Deris bol v ten večer v špičkovej hlasovej forme a spieval ako malý boh.
Nedá mi nezastaviť sa pri kostýmoch, ktoré si muzikanti na koncert zvolili. Všetci okrem bubeníka prišli nahodení v elegantnom oblečení, situáciu ešte ako tak „zachraňoval“ Andi v slušivej koženej bundičke, ale aj ten ju po chvíli vymenil za polodlhé sako. Jedine živelný Markus to nevydržal a takmer celý koncert odohral ako obyčajne v pohodlnej košeli. Tento elegantný imidž ostáva pre mňa záhadou, pretože nielen že nekorešponduje s hudbou, ale ani s konceptom novej dosky... Ale poďme naspäť k dôležitejším veciam. Z „Where The Sinners Go“ sa vykľula výborná živá skladba, ktorá má vďaka častým prechodom a striedaniu rytmu dynamický náboj. Podobne aj „World Of Fantasy“ s chytľavým refrénom prijalo publikum veľmi dobre. V kontexte so staršou tvorbou vynikne tvrdosť nových vecí ešte lepšie. Celkovo mám pocit, že z albumu „7 Sinners“ má každá skladba potenciál byť koncertným ťahákom a určite by bolo zaujímavé vypočuť si celý materiál v živej podobe.
Návrat k albumu „The Time Of The Oath“ predstavovala skladba „Power“, tentoraz v normálnej dĺžke bez speváckych vsuviek publika. Medzitým dostali priestor na predvedenie svojho umenia bubeník Dani Löble a gitarista Sascha Gerstner a pokračovalo sa s dvojicou skladieb o lietaní zo staršej a novšej éry, teda „Eagle Fly Free“ a „If I Could Fly“. Skladba „Handful Of Pain“ z pera bývalého bubeníka Uliho Kuscha sa postarala o ďalšie veľmi prijemné prekvapenie večera. Nasledovala štvrtá vec z novinky, a kto tipuje „The Smile Of The Sun“, tipuje zle, lebo kapela sa rozhodla pre „You Stupid Mankind“. Fanúšikov potešil starý hit „Ride The Sky“, ktorý pravidelne znie nielen na koncertoch HELLOWEEN, ale aj GAMMA RAY, čo je úžasné. Koniec hlavnej časti koncertu sa niesol v znamení ešte väčšieho hitu „I Want Out“, ktorý si nôtila celá sála Gasometra. Po krátkej pauze odohrali HELLOWEEN najgeniálnejšie a najdlhšie medley, aké som kedy videla. Posúďte sami – „Keeper Of The Seven Keys“, „King For A Thousand Years“ a „Halloween“. Nasledovala jedna z ďalších „povinných jázd“, hitovka Future World“ v rozšírenej verzii, v rámci ktorej Andi niekoľkokrát precvičoval spievanie refrénu s fanúšikmi a popri tom stihol predstaviť kapelu. Nie, toto ešte nebol koniec koncertu. Ešte nás čakali dva prídavky. Keď zazneli úvodné tóny prvého z nich, neverila som vlastným ušiam, že kapela splnila moje tajné želanie. „Steel Tormentor“ z druhého albumu Derisovskej éry som prvýkrát a naposledy naživo počula v roku 1998! Som rada, že si táto rýchla vec opäť našla cestu do playlistu. Pri veľkolepom závere počas skladby „Dr. Stein“ vyrástli po bokoch pódia dve veľké oranžové nafukovacie tekvice a ich menšie „kolegyne“ obšťastnili nejedného šikovného fanúšika. Uprostred skladby na pódium vybehol mladý pár, ktorý sa zúčastnil súťaže o najlepšie stvárnenie Dr. Steina a zajamoval si spolu s kapelou na pódiu. S preoblečením si síce dvojica nedala veľa práce, ale za zážitok to určite stálo.
Čo dodať na záver? Boli sme svedkami výbornej, takmer dvojhodinovej šou a hoci išlo o prvý koncert turné, nevyskytlo sa jediné zaváhanie či chybička. S tým ani nikto nepočítal, veď HELLOWEEN sú profesionáli a svojím nasadením strčia do vrecka aj mladšie kapely. Osobne nemám jednu jedinú výčitku voči playlistu, ale na internetových fórach fanúšikovia kritizujú, že kapela kladie príliš veľký dôraz na keeperovské obdobie na úkor novšieho materiálu. Človek je tvor večne nespokojný a kapela, ktorá má takú bohatú diskografiu a existuje dvadsaťpäť rokov, logicky nemôže ulahodiť každému.
Za zmienku určite stojí fakt, že na nemeckej a švajčiarskej časti turné bude HELLOWEEN sprevádzať PINK CREAM 69, bývalá kapela Andiho Derisa.
Po tom, ako boli HELLOWEEN nútení pre chorobu Andiho Derisa zrušiť päť koncertov v Nemecku, sa v plnej sile vrátili na pódiá, aby dokončili druhú časť európskeho turné. Koncerty v Hamburgu v klube Docks a v Bambergu v Stechert Arene, ktoré som navštívila, patrili z hľadiska návštevnosti k úspešným podujatiam. „Tekvice“ v porovnaní s českými vystúpeniami mierne obmenili playlist. Vypadli skladby „Steel Tormentor“, „Ride The Sky“ či „You Stupid Mankind“. Namiesto nej sa vrátila vo Viedni celkom dobre rezonujúca novinka „World Of Fantasy“. V Hamburgu posledné tri skladby „I Want Out“, Future World a „Dr. Stein“ s HELLOWEEN odohral Kai Hansen. Medzi osadenstvom klubu bolo možné vidieť napr. Henja Richtera, Axela Mackenrotta či Marka Crossa. Andi Deris je podľa môjho názoru jeden z najlepších a najsrdečnejších frontmanov a v Nemecku to platí dvojnásobne. Jeho rozprávanie doplnené o anekdotu o tom, ako Dani Löble zmiešal 16-ročnú škótsku whiskey s kolou naozaj stálo zato!
STRATOVARIUS koncerty absolvovali v zostave posilnenej o vyliečeného Jörga Michaela, ktorý si hranie veľmi užíval. Žiaľ, v Bambergu kapela bojovala so zlým zvukom, ktorému dominovali basa a bicie a spev takmer nebolo počuť. Fanúšikovia si tým nenechali pokaziť náladu a vrele ocenili setlist zostavený z toho najlepšieho, čo tvorba kapely ponúka. Nemohli chýbať hity ako „Hunting High And Low, „Kiss Of Judas“, „Forever“ či „Black Diamond“. Z novinky „Elysium“ odznela len jedna skladba „Darkest Hours“.
Zatiaľ čo PINK CREAM 69 mali v Hamburgu veľmi dobrý ohlas, v Bambergu boli reakcie publika skôr chladné. K hosťovaniu Andiho Derisa v jeho bývalej kapele síce nedošlo, ale jej vystúpenie patrilo k najlepším momentom obidvoch večerov. Škoda len, že kapela zostáva skôr tajným tipom pre fajnšmekrov melodickej scény. Určite by si zaslúžila viac pozornosti. Turné sa nemohol zúčastniť druhý gitarista Uwe Reitenauer, preto ho dočasne nahradil Marco Wriedt z AXXIS. Počas polhodinového hracieho času naservírovali PINK CREAM 69 chutný hudobný koktail, pozostávajúci zo skladieb ako napr. „Do You Like It Like That“, „Talk To The Moon“, „Seas Of Madness“ či „Keep Your Eye On The Twisted“.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.