A máme tu ďalšiu sólovku Petra Wiwczareka. Zlovestné „yamaha-keyboard-tutorial“ intro nasledované deathmetalovou sypačkou značí, že všetko je tak, ako má byť. Oprava. Je to presne tak, ako každý čaká, že to bude.

„Welcome to the Morbid Reich“ sa obracia do minulosti viac ako ktorákoľvek nahrávka VADER. Peter sa totiž nechal počuť, že novinka je inšpirovaná demom „Morbid Reich“ z roku 1990, čomu nasvedčuje aj jej názov. Škoda, že výsledok je akýsi bezzubý.

Základom je silná zostava

Bodaj by aj bol album dobrý, keď Peter okolo seba mení hudobníkov ako na bežiacom páse. Od rozpadu najsilnejšej zostavy Peter - Mauser - Novy - Daray v roku 2008 vystriedal po troch hudobníkoch na každom poste a ostatný album „Necropolis“ nahral iba sám s bubeníkom Pawłom Jaroszewiczom (gitarista Marek Pająk vypomohol len pri niektorých skladbách). Paweł nahral aj aktuálny album, zrejme si však uvedomil, že tudy cesta nevede a na koncertoch ho nahradil 21-ročný Brit James Stewart. Na basgitarovom poste sa tiež objavila nová tvár menom Tomasz „Hal“ Halicki. Toľko telenovela menom Príchody a odchody vo VADER.

Ako je poznamenané vyššie, čakať od VADER zmenu je ako čakať zmenu od SLAYER. Americkí thrashmetaloví velikáni sa pri počúvaní už tradične tlačia do popredia ako hlavný zdroj inšpirácie. Ak sa niekto v nahrávke bude vyložene prplať, objaví odkazy aj na aktuálny metalcore v podobe tancujúcimi kopákmi priklincovaných riffov a väčšej bohatosti vokálov (pridal sa priškrtený škrek).

Tieto „nové“ elementy príjemne osviežia celok a preto sú skladby „Come and See my Sacrifice“ a „I am Who Feasts Upon your Soul“ najlepšími kúskami nahrávky. Samozrejme, všetko bolo predvedené už v takej „What Color Is Your Blood“, ale dá sa to považovať za prínos stoickej tváre VADER od nového tisícročia.

Peter ako Busta Rhymes

V závere nahrávky ešte poteší punková paľba „Decapitated Saints“ (prebratá z debutu „The Ultimate Incantation“, resp. dema „Necrolust“), kde Peter všetkých presvedčí, že má podobnú slovnú kadenciu ako Busta Rhymes. Ostatné skladby však pôsobia akosi bezzubo. Album je príjemný do pozadia, keď sa však snažíte sústrediť, začne nudiť.

Piesne nesú všetky znaky VADER. Sú rýchle, tu pomalšie a v druhej polovici väčšiny z nich sa objaví sólo, ktoré je takmer vždy slayerovsky šialené a občas melodické a rozvláčnejšie. Peter charizmaticky deklamuje svojim chraplákom, kľúčové slová textov sú soul, sacrifice, return alebo lord.

Všetko je ako kvalitné vrecúško čaju, ktorý ste si už niekoľkokrát zaliali, ale nemáte silu ho už konečne vyhodiť. Peter by to už konečne mal spraviť za nás.