OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
HATE ETERNAL (pomenovaní podľa jednej skladby Rutanových ex- RIPPING CORPSE) sú tu už vyše 18 rokov, počas ktorých nás potešili klasikami ako „Conquering The Throne“, „I, Monarch“, ako aj novšími, „Fury & Flames“, „Phoenix Amongst The Ashes“, ak treba vymenovať väčšinu z celkovo šiestich albumov, ktoré nahrali v rôznych zostavách, ale vždy s Erikom ako gitaristom, spevákom, frontmanom, hlavným skladateľom a mozgom kapely.
Ten najnovší, „Infernus“, bol vydaný 21. augusta minulého roku u francúzskych Season Of Mist, vydavateľstva, v ktorom Američania zakotvili rok predtým, a bol nahrávaný opäť v Erikových vlastných Mana Studios na Floride. Vznikol v zostave s Erikom na gitarách a vokáloch, J.J. Hrubovcakom na basgitare a Chasonom Westmorelandom na bicích.
Čo by na týchto desiatich skladbách neľútostnej deathmetalovej dokonalosti malo byť spomenuté ako prvé je ich obal, idúci proti súčasnej dogme či pravidlu grafiky urobenej výhradne na PC. To, čo tu je, vyzerá ako vec urobená v tradícii klasického maliarstva a s tým rúhačským motívom, akoby ovplyvneným európskym maliarstvom 16. – 17. storočia, vyzerá veľmi dobre. Ďalšou „tradičnou“ vecou je tu zvuk. Je kompaktný, naozaj ťažký, ale zároveň čistý a vzdušný. A v prvom rade – znie veľmi prirodzene, hlavne bicie. Mám na mysli to, že ak ste unavení tými dnešnými, prevažne BDM bicími, znejúcimi skôr ako nejaký cez PC filtrovaný a čistený šialený písací stroj, tak sa pozrite po tomto, a dostanete bicie nahrané štýlom bubnov na „Covenant“ – ten pravý zvuk deathmetalovej súpravy. Zvyšok takisto znie ako v neskorých 90. rokoch, ale samozrejme v súčasnom zvukovom háve.
Ako už viete, HATE ETERNAL si stoja za priamočiarym, rýchlym naklepaným americkým death metalom, ktorý nepopiera inšpiráciu takými pojmami, ako – prirodzene – MORBID ANGEL, a takisto IMMOLATION alebo ANGELCORPSE, ale všetko je hrané s pre kapelu veľmi typickým štýlom, keďže Erikova gitarová hra je dosť originálna. Počujete mnoho harmónií zakorenených hlavne na floridskej scéne spred viac ako 20 rokov, a rúhavú, občas až nenávistnú energiu, ktorou sú známi Vignovci a Helmkampovci. HATE ETERNAL hrajú tento žáner s ohľadom na devastujúcu intenzitu rovnako ako na vysoko technické podanie, zmysel pre hutnosť a atmosféru. Táto veľmi dynamická nahrávka prichádza so širokou škálou atmosfér a nálad, od naozaj temných a zlovestných po akési vzdušné, farebné a žiariace, ale majestátne momenty.
„Infernus“ je veľmi komplexné dielo divokých, skôr besných, občas až chaotických, ale stále veľmi cielene a príčetne hraných vysokorýchlostných deathmetalových harmónií, hlbokých, revaných, dosť zrozumiteľných vokálov – Erik svoje posolstvá šíri štýlom podobným napr. Rossovi Dolanovi alebo Steveovi Tuckerovi - a nekompromisnej rytmickej sekcie. Gitarové sóla a melódie sú tu opäť skvelé a takisto zachytíte okamihy, v ktorých sa ukazuje, že Erikove najobľúbenejšie metalové albumy všetkých čias sú „Ride...“ a „Master...“od METALLIKY. Myslím si, že toto je naozaj výživný majstrovský kus pre každého fanúšika dobre urobeného death metalu, nezáleží na tom, ktorý jeho subžáner má najradšej.
HATE ETERNAL nestoja na mieste, na šiestom albume je to stále o vývoji, nie o remesle. Takto sa to má robiť.
8,5 / 10
Erik Rutan
- kytary, vokály
J.J. Hrubovcak
- baskytara
Chason Westmoreland
- bicí
1. Locust Swarm
2. The Stygian Deep
3. Pathogenic Apathy
4. La Tempestad
5. Infernus
6. The Chosen One
7. Zealot, Crusader Of War
8. Order Of the Arcane Scripture
9. Chaos Theory
10. O' Majestic Being, Hear My Call
Upon Desolate Sands (2018)
Infernus (2015)
Phoenix Amongst The Ashes (2011)
Fury & Flames (2008)
The Perilous Fight (DVD) (2006)
I, Monarch (2005)
King Of All Kings (2002)
Conquering The Throne (1999)
Engulfed In Grief / Promo 97 (split s ALAS) (1997)
Datum vydání: Pátek, 21. srpna 2015
Vydavatel: Season Of Mist
Stopáž: 45:08
Vyborne zase plnou parou vpred ale je to krasne prehladne
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.