Satanistická ABBA, SURVIVOR a „Eye Of The Tiger“ vo falošnom kňažskom rúchu, diskotéka ako vystrihnutá z 80. rokov minulého storočia; to všetko platí a je tam toho ešte oveľa viac. Týchto 40 minút vám ubehne rýchlosťou, o akej sa iným albumom môže iba zdať. Všetko je tu na správnom mieste, toto je soundtrack k letu 2018. Zvrhlý, prefíkaný - opulentná hostina s desiatimi chodmi.

Tobias Forge sa tvári, že GHOST je jeho sólový projekt. Je to pravda iba čiastočne. Ešte na prelomovej platni „Infestissumam“, debute u veľkého vydavateľstva, pracoval s celou kapelou a producentský mág Nick Raskulinecz dokonalým spôsobom umocnil to, čo v kapele tak dobre fungovalo už na debute „Opus Eponymous“. Povestný švédsky zmysel pre melodiku položený na solídnych retro základoch tvrdej muziky z 80. rokov, najmä slovutných MERCUFYL FATE, ale tiež začínajúcej gotickej vlny.

Po nešťastných (a podľa všetkého plánovaných) rozbrojoch a hádkach a súdoch kapelu nahrádzajú producenti, ktorí sú v štúdiu pre Tobiasa rovnocennými spoluhráčmi a spolutvorcami. Najskôr to bola „Meliora“ a popový čarodejník Klaus Åhlund (Madonna, Kylie Minogue, Britney Spears, SUGABABES, Katy Perry...). Päť mesiacov tvrdej driny, na konci ktorej bolo vyhorenie a vzájomné odcudzenie, ale predovšetkým dokonalý urbánny album. Základ všetkého toho, čo sa okolo GHOST deje dnes.

Prichádza totiž stredoveký album „Prequelle“ a s ním producent Tom Dalgety. Angličan sa preslávil prácou na doskách od KILLING JOKE, PIXIES, GRAVE PLEASURES, ROYAL BLOOD či OPETH. No osvedčil sa najmä vykúzlením singlovky „Square Hammer“, jednej z najlepších skladieb v katalógu GHOST. Týmto kúskom začínali aj minuloročné koncerty, hneď po parádnom intre z filmu Eyes Wide Shut (Jocelyn Pook a jej hypnotické, odzadu púšťané rituálne vokály). Ak si spojíte to, čo sa dialo na doske „Meliora“ s tým, čo ste mohli vidieť naživo minulý rok (viedenský koncert bol jeden z top zážitkov za celých dvanásť mesiacov), máte presnú predstavu o albumovej novinke.

Tobiasov plán tak aj vďaka Tomovi vyšiel v podstate do bodky. Prehĺbiť popové, chytľavé elementy a v druhom extréme sa ešte viac pohrať so špinavými gitarovými hranami a dunivými rytmickými prechodmi do prekvapujúco progresívnych plôch. Tie tu zastrešujú predovšetkým vkusné inštrumentálky „Miasma“ (ach, môjtysatan, ten saxofón v závere!) a Helvetesfönster, predposledná kompozícia pred grandióznym finále v podobe slaďáku „Life Eternal“. Ten je akousi nadstavbou neprekonateľnej singlovky „He Is“ z predchádzajúcej platne. A to isté sa dá vlastne povedať aj o výbornom kúsku s názvom „Pro Memoria“.

Veru, čo fungovalo minule, šikovne sa opakuje aj dnes. Nájdete tu ozveny slayerovských riffovačiek, ktoré očarili pred tromi rokmi v skladbe „Cirice“ (najvýraznejšie v tretej skladbe „Faith“); nechýbajú silné melodické momenty, na novinke ešte viac vyhrotené a producentsky ošetrené - s celkom jasným plánom, aby fungovali aj naživo. Budú.

Najvýraznejším poznávacím znamením nových GHOST je zrejme skladba „Dance Macabre“. Do absolútnych extrémov dohnaná záľuba v AOR a disco hudbe spred troch desaťročí. Bude zaujímavé sledovať, či práve toto nie je smer, ktorým sa tvorba GHOST bude uberať ďalej. Bolo by to veru riadne oplzlé. A úspešné.

GHOST aj na tomto albume dokazujú, že zo všetkého najdôležitejšie sú silné skladby. „Prequelle“ je v tomto smere dokonalosť sama o sebe. Niet tu slabého miesta, každá nota má svoje opodstatnenie, nič nevyrušuje, nič neprevyšuje. Len sa tak kocháte a album si púšťate zas a znova. Dokola. Jediným semeniskom vášnivých debát tak môže byť už len skutočnosť, či by takéto niečo bolo možné bez predchádzajúceho albumu a ktorý z nich je tým pádom vlastne lepší.

Precíznemu manipulátorovi Tobiasovi to však môže byť jedno. Dostal nás, má nás v hrsti a zostáva dúfať, že po americkom turné príde na jeseň na rad aj európske.

Ako hodnotím predchádzajúce albumy:

Opus Eponymous 8,5/10
Infestissumam 9/10
Meliora 10/10