OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Obľúbený slovenský metalový fotograf Martin Mayer to v piatok večer zhrnul veľmi presne – nevládzem, nohy mi zdreveneli, ale nesťažujem sa, je to super, lebo ešte nás čaká jeden celý skvelý deň. Je to presne tak. Blížime sa do finále, ale veľmi pomaly. O to je to krajšie, o to viac zážitkov nás ešte čaká.
Na vystúpenie HUMANITY’S LAST BREATH som sa veľmi tešil. Ich album „Välde“ považujem za dokonalú ukážku moderného extrémneho metalu. V koncertnej podobe mi z neho síce chýbali všetky tie symfonické nuansy evokujúce apokalypsu príťažlivým blackmetalovým spôsobom, ale aj pódiový prejav ohlodaný na čisté riffovačky v štýle MESHUGGAH mal veľké čaro. Aj s dvomi gitarami bez basy. Mladí Švédi čelili viackrát technickým problémom, bolo vidieť, že nekoncertujú až tak intenzívne, ale napriek všetkému je jasné, že toto je cesta a z tohto severského žriedla nás ešte v budúcnosti čaká množstvo osviežujúcich nápadov.
Nikdy nezabudnem na moje prvé stretnutie s legendou NYHC. Svojšice u Přelouče, amfiteáter prírodného areálu a môj druhý Brutal Assault sa v tom momente zmenil na ulice Queensu. Fantastické. A rovnaké, ak nie ešte lepšie, to bolo počas ich piateho brutalovského vystúpenia v tomto roku. Všetky nové („Bull’s Anthem“!) aj prastaré hitovice, Andrew z kanadských COMEBACK KID ako hosť v „Step Down“ a k tomu všetkému najväčší circle pit, aký som kedy na Brutalčeku zažil. Šialené a nezabudnuteľné. A ako daň za to všetko opäť bolesť z nemožnosti roztrhnúť sa na dve polovice – jediný slovenský zástupca DEPRESY práve vtedy zatápal pod kotlom vzadu na Obscure stejdži. Nevadí, dám si ich pekne zblízka naživo v Slovenskom rozhlase pri najbližšej možnej príležitosti.
EXHORDER mali pôvodne hrať na jednom z dvoch hlavných pódií, ich vodič však zablúdil na českých diaľniciach a kapelu museli zaskočiť ochotní sympaťáci COMEBACK KID, ktorí predviedli jedno z najlepších vystúpení v piatok. Južania tak prišli na rad až večer vzadu na Obscure, to však nijako nezmenšilo intenzitu zážitku. Comebackov je v našej obľúbenej hudbe neúrekom, takéto však dávajú veľký zmysel. EXHORDER prichádzajú aj s novou hudbou, nie sú iba revival bandom dávnych čias, keď inšpirovali PANTERU.
Nespomínam si na žiadny iný koncert na tomto festivale, na ktorom by úplne absentovali gitary. A vôbec to nevadilo. Talianske apokalyptické trúby OTTONE PESANTE, miláčikovia Travisa z CATTLE DECAPITATION (hosťoval v jednom z ich songov a jeho hlas išiel z pásu aj počas tohto koncertu), má ich rád aj Shane z NAPALM DEATH a keď sledujete to nasadenie počas ich setu, úplne tomu rozumiete. Paolo, Francesco a Beppe úplne ovládli Bastion, hypnotizovali davy ľudí a fanúšikovia im to nasadenie oplácali mierou vrchovatou. Wall of death a circle pit na dychovku, to tu ešte nebolo. Jedno z najlepších vystúpení celého festivalu.
Pred pár dňami som mal zaujímavú debatu s viacerými ľuďmi, ktorí sa zúčastnili slávneho amerického Maryland Deathfestu a boli dosť smutní pri pohľade na prestarnuté publikum s vekovým priemerom niekde okolo štyridsiatky. Čaká to aj naše obľúbené festivaly v tuzemsku? Starne naša scéna, vymiera metal? Brutal Assault 2022 tak rozhodne nevyzerá. Rovnako ako vlani na Josefstadte, aj tu môžete vidieť davy dvadsiatnikov či dokonca 14-16 ročných metalistov. Bude to dobré. Scéna sa okysličuje, možno nie ideálnym tempom, ale na rozhodne sa tu necítite ako na výlete domova dôchodcov. A kto vie, čo nás ešte čaká v tejto post-Stranger Things ére, všakže.
A prichádzajú aj mladé kapely! Za všetky z tohto ročníka vyzdvihujem americkú hardcore omladinu z Buffala, ktorí si hovoria SPACED. Iba pred pár dňami, 22. júla, im vyšiel debutový, sedemnásťminútový album. Na Brutal Assaulte ho zahrali celý, pridali ďalšie staré kúsky a po polhodine zistili, že už zahrali celú diskografiu. Tak zopakovali dve pesničky, ktoré sme už počuli. Bolo to veľmi bezprostredné a milé. Možno z nich bude nový fenomén na štýl TURNSTILE, možno nie, ale tento koncert na koniec dňa, ktorý bol veľmi intenzívne v znamení kvalitného hc/punku, bol skutočne výborný.
A dnes ešte SOEN, LEPROUS, MELT-BANANA, SOLSTAFIR, VOIVOD, GAEREA, AHAB, DOOL... bude to krásne zakončenie 25. ročníka najlepšieho hudobného festivalu na svete.
Fotografie: FB Brutal Assault
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.