fathertime
10 / 10
pisem recku az teraz, bo som cakal, kym ma prvotne enormne nadsenie prejde... ale ono sa kotuha este vystupnovalo!!...
ladies and motherfuckers, mame tu najlepsi DT od nedostizneho SFAM, tak hor sa vyplodit desatoro dovodov:
1) DT zneju ako DT, nie ako kopirka Rush, Muse, Metallica, Opeth, etc.
2) do hudby sa vratili emocie a radost z hrania
3) variabilnost materialu, ktory sa krasne doplna
4) zmizli bezucelove onanie, instrumentalne pasaze nenudia
5) vyborne fungujuci minimalizmus, kde je treba (Beneath The Surface, Far From Heaven, nadhera)
6) ultra chytlave melodie, to tu u DT uz davno nebolo
7) PREKRASNE balady, bravo, pani
8) DT sa otacaju ku svojej najslavnejsej ere (I&W, Awake), nechcu byt silou mocou br00tal heavy alebo moderni
9) uzasny obal od majstra majstrov (Hugh Syme rulez)
10) tocim to dokola a dokola a stale ma to nenudi
samozrejme sa najdu aj mini negativu typu utopene bicie, miestami sa flakajuci Labrik, ale to su len osusene odrobinky na majestanom chutnom kolaci
znovu som sa zamiloval do DT, tak ako pred 12 rokmi...:)))
may healing waters bury all my pain...............