Tak, konečne držím v ruke nosič, na ktorý som bol tak zvedavý. Na „Rock'n'Freud“ som sa tešil, no zároveň som sa bál. Je vôbec možné udržať si tak vysoko položenú latku, ako ju INSANIA položila na predošlých albumoch? Dokážu ešte prísť s niečím novým, aby sa neopakovali a nenudili? Som presvedčený, že sa minimálne dokázali vyrovnať minulosti a smelo pozrieť do očí budúcnosti.

Prvé, čo vám padne do oka po tom, čo zoberiete do ruky ich nové CD, bude obal. Tomu kraľuje fotografia z dielne brnenského fotografa Ota Nepilého (Skúsim z Polyho vytiahnuť telefónne číslo slečny z coveru). Čsa skrýva pod naozaj vydareným obalom? Dvanásť skladieb, ktoré sú presne také, na aké ste od INSANIE zvyknutí. Hudobne sa nedočkáte ničoho, čo by sa dalo označiť za nové alebo za vývoj. Možno by ste mohli po tomto konštatovaní upadnúť do zármutku, no aj v tomto prípade sa je na čo tešiť. Na kvalitnú muziku postavenú na harcoreových základoch, síce už nie tak hobľujúcu ako v začiatkoch tvorby... no vytŕčajúcu zas v iných ohľadoch. Ak by ste chceli rýpať, tak by to bolo možné napríklad miestami u nie najpresnejších bicích, alebo niekedy u nadmieru používaných klávesových partoch. Ibaže INSANIA odjakživa stojí a padá na atmosfére a atmosféru vytvárajúcich textoch. Mystiku a temno by ste mohli krájať práve zásluhou vynikajúcich textov z Polyho dielne. Trúfam si povedať, že Poly je jedným z najtalentovanejších textárov, ktorých stredná Európa zrodila a určite najlepším z rockovo-metalovej branže. Na „Rock'n'Freud“ Poly tieto moje slová svojím umením nádherne potvrdzuje. Veď kto už dokáže tak krásne zosmiešniť slepé nasledovanie rôznych modiel a vzorov a pritom nastaviť umelecky krásne krivé zrkadlo.

„Bojíš se stát mučedníkem?" pošeptal mi Joe.
Kvér v zádech nás nutí mít ruce nad hlavou
Tak zpívali jsme první hlas a Freud zpíval bas:
"My nevěříme v ďábla, ale ďábel věří v nás.“
(„Večer, kdy Freud zpíval basem“)

Už tradične INSANIA vo svojej tvorbe kritizuje aj stádovitosť a potrebu mať všetko schválené a pochválené. Veď si priznajte, koľkí z vás čítajú aj túto recenziu len preto, aby si potvrdili svoj názor na túto dosku? V prípade iného názoru len preto, aby ste sa mohli do krvi pohádať? INSANIA vám odkazuje:

To se nám od lidí líbí, říct nám velký NE
My jim zas řeknem' svý velký "Běž do háje"
Háj bude tak kvůli nám brzy plnej lidí
A tak se nám líbí, líbí, plnej lidí se nám líbí.
(„Velký NE“)

Ak by ste prípadne získali dojem, že brnenská hydra sa vás pokúša poučovať a vnucovať vám svoje názory, tak ste úplne vedľa. INSANIA si v rámci svojej poetiky vybudovala vlastný svet, ktorý je akýmsi protikladom k tomu dnešnému a snaží sa vám ukázať svoj pohľad na problémy dnešnej spoločnosti.

Odlétám, nechtěj nás tu mít
Odlétám, chtěj od nás mít klid
Nezbývá než zas o vesmír dál jít
A vlastní vesmír založit.
(„Tenhle vesmír je jen náš“)

Takže aký je môj konečný pohľad na novinku? Po stránke textovej priam míľový skok, a ten všetku prípadnú hudobnú „neinvenciu“ dostatočne nahradzuje. Nie je žiadnym tajomstvom, že INSANIA patrí medzi mnou najviac obľúbené kapely. Dokázal som sa odpútať od fandovstva a priniesť aspoň trochu objektívny pohľad? Neviem, to nechám na posúdenie vám...