PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Napriek tomu, že ANCESTRAL VOLKHVES zo slovenského Svidníka sú značne ovplyvnení slovanskou pagan tématikou a hrajú black metal ortodoxnejšieho razenia (zlý zvuk nevynímajúc), nenechali sa zlákať lacnou reklamnou stratégiou zapôsobenia na striktne black metalové publikum. Historické pozadie textov a názorov kapely tak zostáva v bezpečí prvého tisícročia, kapela sa zriekla používania warpaintu, sama pre seba nahrala materiál, ktorý si našiel cestu von prostredníctvom Krv records, sub-labelu slovenského vydavateľstva Forensick Music.
Vplyvy zhmotnené na albume „Son O Iriyi“ pripomínajú dvojstupňovú prevodovku. Kapela sa pohybuje v stredne rýchlom tempe, z ktorého podniká občasné výlety do klasických rýchlych klepaníc. Drvivá väčšina kvalitných nápadov tohto albumu sa však odohráva práve v kľudnejších „bpm“ a človeku by sa mohlo zdať, že klepačky v podaní ANCESTRAL VOLKHVES zosobňujú len akúsi povinnú jazdu smerom k priazni ortodoxného black metalového publika. Už od začiatku albumu udrie do uší snaha kapely neuspokojiť sa s klasickými a zaužívanými postupmi, najmä čo sa rytmiky týka. Sem spadajú aj rytmické a hlboké gitarové linky, z ktorých počuť prekvapivý a celkom sympatický vplyv death metalu. Na úzkom priestore, ktorý prísne a nezmyselné pravidlá „pravého“ black metalu povoľujú, kapela predvádza pútavo bohaté aranže, ktoré obstoja hádam aj v kontexte súčasnej európskej black metalovej scény. Nedostatkom však zostáva občasná dvojrozmernosť, ktorá si miestami priam pýta prítomnosť druhej gitarovej linky (najmä ak mnohokrát počuť, že kapela na takúto vatu určite nie je odkázaná), či basgitary (nešťastný zvyk ignorovať dôležitosť basgitarovej linky si AV, rovnako ako väčšina podobných kapiel, osvojili tiež). No a uzatvárajúc skupinu nedostatkov, viac pozornosti by si určite zaslúžilo aj frázovanie vokálu, ktoré je zo všetkých atribútov kapely najmenej vyspelé a pohybuje sa prevažne v medziach tisíckrát počutého. Keďže textu pochopiteľne nerozumieť, vokál potom takmer ničím neoslovuje – aj keď okrem klasického škrekotu počuť aj growling.
Na opačnej strane hodnotiacich záverov je originalita a atmosféra nahrávky. ANCESTRAL VOLKHVES rozhodne nie sú žiadni priekopníci, takisto však nespadli do jedného vreca s väčšinou nezáživnej „troo“ BM priemernosti, svoju hudbu nevystavali bezmyšlienkovito, neobmedzili sa na lacné omieľanie, naopak, nápady vyberali a tvorili s badateľnou starostlivosťou. Nahrávka okrem zlého zvuku iba v máločom zaostáva za zahraničnými špičkami scény (či už je to argument v prospech AV, alebo neprospech onej zahraničnej scény), prevedenie možno odzrkadľuje málo skúseností, no určite veľkú dávku talentu.
Ukážky z recenzovaného CD si môžete vypočuť na stránke FORENSICK MUSIC.
V rámci možností nápaditý a talentom zaváňajúci black metal, ktorý ignoruje ideologickú tupotu, nebojí sa zájsť si po inšpiráciu do death metalových vôd, zaslúži si preto minimálne sympatie. Nádejný debut.
6,5 / 10
1. XXX Existence XXX
2. Silence At The End Of Labyrinth
3. Svantovit Perun
4. Of Steel And Pain
5. Worship Of Volkhves
6. Thus Speak To Gamayun
7. Gromoverzhcu – Bogu Perunu
8. V Carstve Mojho Sna
Vydáno: 2005
Vydavatel: Krv Records
Stopáž: 45:37
Produkce: Kunec a ANCESTRAL VOLKHVES
Studio: RAMI Studio
Jeden z najlepsich albumov ake som kedy pocul. Horsi zvuk, vynahradza neuveritelny vykon spevaka, tiez hudobnikov ktory nikdy nehraju to iste dookola a sem tam aj neco originalne. Perfektna atmosfera, tesim sa na dalsi produkt.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.