V neprebernom množstve kapiel, ktoré momentálne tvoria, som sa už pomaličky začínal utápať. A tak som v podstate prestal vyhľadávať nové bandy, no keďže nie som ani hluchý a ani slepý, tak sa cez tento môj blok stále nejaká kapela prebojuje. Tentoraz sa takto podarilo učiniť nemeckej kapele DARK SUNS. Do rúk sa mi dostalo ich druhé CD s názvom „Existence“. Siahol som po nich hlavne preto, že ich predchádzal chýr o dobrej konkurencii pre také bandy ako OPETH, ANATHEMA a PORCUPINE TREE. No, minimálne odvážne tvrdenie...
Sama kapela, sa označuje za progress dark metal, a keďže ma štýlové škatuľky nezaujímajú, tak sa hádať nebudem, ale ja som z celého albumu nezačul nijaký náznak progresu. A dark??? Nechajme to radšej tak... Tieto štýlové nezrovnalosti môžu byť spôsobené aj tým, že každý ma svoje kritériá na škatuľkovanie. Nevadí, je to len hra so slovíčkami a uniká podstatná vec, tou je samotná hudba. DARK SUNS na podnose s názvom „Existence“, ponúkajú pochúťku, ktorá načisto opantala moje zmysly. Celý album, aj napriek svojej dĺžke, som zhltol s ľahkosťou a nenarazil som na jediný rušivý moment. Nejde o žiadne hudobnícke onanie a predvádzanie sa, ale o jednoduchosť, krásu a prepracované aranžmány. Melódiami prešpikované akustické pasáže pomaličky prechádzajúce v zbustrované, ktoré nie sú o nič menej melodické a naopak. Tým všetkým sa prelína príjemný melodický spev, o ktorý sa mimochodom stará bubeník tejto formácie. Neviem ako stíha spievať aj bubnovať naživo, ale o zábavu má určite postarané. To všetko je zabalené do bombastickej atmosféry produkovanej klávesmi. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o nejakú jednoduchú vec, tak to tiež nie. Ide o veľmi príjemnú záležitosť, ktorá sa s ľahkosťou počúva, ale určite nie hrá. Z CD je ako silnú inšpiráciu počuť OPETH, ale od tejto kapely sa Nemci odlišujú mäkšími gitarami a spevom a hlavne použitím kláves. Aj keď na verejnosť momentálne prenikajú také zvesti, že OPETH na svojej ďalšej nahrávke tiež využijú možnosti tohto nástroja. Ako to všetko charakterizovať? Ja neviem, ale pokúsim sa: hudobná rozpustilosť, pohrávanie sa s melódiami a tempom, proste hudba plná emócií. Po vypočutí tohto albumu som si zohnal aj ich debut a musím skonštatovať, že DARK SUNS urobili veľmi dobre, keď na svojej novinke vyradili chrapľavý vokál a zjemnili gitary. Takáto tvár im viac svedčí, hoci nemôžem povedať, že by bol debut zlý. Proste som presvedčený, že DARK SUNS na albume „Existence“ našli svoju vlastnú tvár. Tvár, ktorá im veľmi svedčí a ktorú ak budú rozvíjať, tak majú šancu mnoho dosiahnuť. Významným krokom vpred bolo pre kapelu určite aj európske tour s PAIN OF SALVATION. I keď si neviem dobre predstaviť, ako zapadli k takejto kapele. Predsa len ide o dosť inú hudbu a prog fans asi nie sú publikom, ktoré by dokázalo túto kapelu plne oceniť.
Dúfam, že na ďalšom albume sa im ešte viac podarí odpútať sa od prílišnej inšpirácie svojimi známejšími kolegami a ja si budem môcť definitívne zaradiť do mojej zbierky ďalšiu výbornú kapelu.