Nahratie akustického albumu je u BORKNAGAR len logickým vyústením dlhodobej hudobnej cesty, na ktorej boli akustické nástroje už od prvopočiatku bohato zastúpené. Je zbytočné pripomínať, že tento krok okrem výzvy pre kapelu predstavuje možnosť hudobne vstúpiť niekam úplne inam a v dobrom slova zmysle prekvapiť otvorením nových dimenzií. Je však možné dosiahnúť tento ideál, keď sa o to mnohí pokúšali s veľmi premenlivým úspechom?

„Origin“ však do mňa vlial veľmi veľmi zmiešané pocity od prvého pustenia v playeri. Tie zmiešané pocity vyvoláva substancia, na ktorej je celá nahrávka založená. Aj napriek tomu, že album je akustický, je tak silne presiaknutý všetkým tradicionalizmom BORKNAGAR, že ho možno považovať za absolútne modelový príklad ich tvorby posledných rokov. Či je to dobré alebo zlé, nechám na každom, mne to však spôsobuje istú pachuť v ústach a pocit z premárnenej šance. Celé nasledujúce pojednanie tak považujte za silne subjektívne, ale v prípade „Origin“ sa subjektivity neviem zbaviť a pozrieť sa naň s nadhľadom.

Ak sa dotýkam tradicionalizmu, tak jeho počiatok by sme mohli hľadať v celkovom vyznení nahrávky. Každý, kto sa s tvorbou BORKNAGAR (alebo aj VINTERSORG) stretol aspoň raz v posledných rokoch pozná, že do svojich skladieb miešajú dosť akustických elementov. A celkovo „Origin“ nie je svojím vyznením nič iné, len ich skladačka. A to je pre mňa problém. Melodika, postupy a nápady, to všetko je až príliš povedomé... Nemôžem však povedať, že by to bolo vyložene zlé. Kvalitatívne je album dotiahnutý po všetkých stránkach. Produkcia a aranže sú výborné, zvuk je priam malebný, ale mne tomu chýba akési vnútro. Vintersorgov spev je formálne vynikajúci, ale predsalen ten typický afekt mi už chvíľami dokáže liezť na nervy. Opäť sa dočkáme miešania panteistického futurizmu v textoch a klasických zvukov hammondiek, píšťal, huslí a ďalších akustických nástrojov. Chvíľami to znie veľmi pôsobivo, ale po dlhšom čase v tom cítim prázdnotu. Možno keby som tvorbu spomínaných BORKNAGAR a VINTERSORG nemal tak prečítanú, nepôsobilo by to celé na mňa dojmom dokonalého geometrického obrazca, ktorému chýba emotívnosť v podobe malých nedokonalostí a nepravidelností.

Ešte raz záverom zdôrazním, že „Origin“ je muzikantsky po všetkých stránkach dotiahnutým dielkom. No žiaľ mňa osobne nedokázalo emocionálne pohltiť a zasiahnuť, čo by som práve od akustického albumu očakával. Niečo tomu proste chýba.