WALTARI nemali nikdy problém natiahnuť svoj album do maximálnej dĺžky, akú unesie CD nosič. Takisto sa nikdy príliš nezaoberali väčším umením. Aj najodvážnejší experiment, death metalová symfónia „Yeah! Yeah! Die! Die!“ vo svojej podstate prinášala iba tradične zveličené formálne znaky, zbulvarizované, umne pospájané. Predchádzajúci „Blood Sample“ bol síce príjemne počúvateľný, no prílišným opakovaním naschvál gýčových popevkov sa vytrácalo zdôraznenie slova „naschvál“ – album vzbudzoval obavy, ako pri zachovaní svojho štýlu chcú WALTARI spraviť svoj nasledujúci album ešte stále zaujímavý. Novinka „Release Date“ našťastie žiadne veľké obavy nepotvrdila. Do kapely sa navyše vrátil Sami Yli-Sirniö, ktorý v nej pôsobil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov a ktorý dnes okrem WALTARI hobľuje aj v thrashmetalovej legende KREATOR.
Naďalej ide o extrémne ľahko zapamätateľné „pesničky“, z ktorých však tentokrát cítiť zreteľnú snahu Fínov o technickú odlišnosť a väčšiu prepracovanosť. WALTARI nenechávajú nič na náhodu, do nahrávania albumu sa pustili s jasným zámerom nenechať ho zapadnúť medzi svoje predchádzajúce radovky a v princípe aj uspeli. Umnú fascináciu popom vyvažuje schopnosť rozlíšiť ideálne rozloženie všetkých jeho „otravných“ znakov tak, aby neznechucovali. Schématičnosť ustupuje do pozadia, Kärtsy a spol. v každom momente ako keby mali na stene nahrávacieho štúdia veľkými písmenami napísané heslo „Napätie!“. Udržiavanie pozornosti poslucháča prebieha formou kompozičných fines, dramaturgickej vyváženosti a zmyslu pre zaujímavo vyfabulovaný hudobný príbeh. Kým úvod, zakončený nekompromisne šľapavou „Let’s Puke Together”, útočí najmä na prvú signálnu a večne nevyčerpateľné inšpirácie všetkého chytľavého, čo kedy členom WALTARI prebehlo ušami, ambiciózna, sedemminútová prvá časť niekoľkostopovej kompozície „Cityshamaani“, nazvaná „Night Flight“ velí k obratu na komplikovanejšiu a rafinovanejšiu hru s pozornosťou poslucháča. Progresívne prvky, rytmická nápaditosť, mnohovrstvosť, dynamika a dramatickosť sú prvými náznakmi vánku sviežosti, ktorý vás odteraz bude sprevádzať albumom. WALTARI sú na „Release Date“ až divadelne pompézni. Vďaka častým momentom prekvapenia a nápadom, ktoré oceníte aj pri opakovanom počúvaní či hlbšom skúmaní, ostáva album dokonale originálny a zaujímavý aj pre tých, ktorí nepatria medzi najskalnejších a jednoducho od tejto kapely nepotrebujú mať všetko. Isteže, ani progresívni WALTARI nie vždy fungujú, no ani momenty ako prestrelená „Colgate County Showdown“ či príliš roztiahnutá „The Incarnation Party“ nemajú príliš veľký priestor pre pokazenie príjemného dojmu z diela.
Skutočný šok prichádza až so záverom „Cityshamaani“, na pomery WALTARI neuveriteľnou trinásťminútovou kompozíciou „Sympathy“. Pomalá, zasnená, miestami až doommetalová skladba, miestami dokonca nápadne citujúca epické vrcholy BATHORY, je výzvou na oboch stranách, pre kapelu i pre poslucháča. Skladba flirtuje s art rockom, muzikálom, AOR, folkom, či dokonca operou a WALTARI v nej po dlhých rokoch opäť ukazujú svoje staré tromfy, kombinatoriku hraničiacu s bláznovstvom. V konečnom dôsledku však ide o pútavú skladbu so zápletkou, prednesenú vo vážnom duchu, bez typického ironizovania. Prvej klipovky z albumu, „Wish I Could Heal“, sa dočkáte až tesne pred jeho koncom. Začiatok nápadne cituje „Here To Stay“ od Američanov KORN, čoskoro sa však preklopí do tradičného hitparádového singla WALTARI. Čiže milého, zapamätateľného, no jednoznačne nie toho najlepšieho z albumu. Na staré elektronické časy zaspomína bonusový track, spolupráca s nám veľmi dobre známymi divožienkami VÄRTTINÄ.
Naďalej zostala prítomná elektronika, tá sa však tentokrát nederie dopredu v krikľavo ružovom kostýme. Stále tu máme drzý Kärtsyho hlas a šlabikárové frázovanie, tentokrát však netlačí na pílu, dokáže pochopiť atmosféru podmazu a ísť s ňou ruka v ruke. Stále tu sú WALTARI, vo svojej podstate rockeri s mnohými koníčkami, tentokrát však namiesto plastelínových postavičiek prinášajú vymodelovanú kompaktnú scenériu rozprávkovej krajiny. Optimizmus, pozitívna energia, zábava. Tentokrát vo forme hudobného diela dotiahnutého po všetkých stránkach. Pokiaľ by WALTARI netrvali na sedemdesiatminútovej dĺžke, ale namiesto toho skoncentrovali do štyridsiatich piatich minút tie najsilnejšie momenty, „Release Date“ by bol nohypodkopávajúca výbušnina. Za schopnosť vždy vykorčuľovať z bludiska v správnom momente, kedy sa už začína schyľovať k zablúdeniu a motaniu v kruhoch, si však fínske postavičky zaslúžia absolutórium.