Ako si poradiť so slovom norwegianism? Nórskismus, alebo nórizmus? Wikipedia tvrdí, že sa jedná o slovo, ktoré si z nórštiny prekliesnilo cestu do globálneho jazyka, tak, ako fjord, slalom alebo ombudsman.

Ako si poradiť s albumom „Norwegianism“? Predošlá definícia je krátka, ak ju nerozšírime na nórsku mimomainstreamovú hudbu, nezriedka extrémny exportný artikel s puncom ľahkého pominutia zmyslov. Duo MOHA! (po správnosti MoHa!, nebudeme však kaziť naše konvencie) sa na prvé priečky svetových hitparád dozaista nedostane, i keď vydávaním na fajnšmekerskom labeli Rune Grammofon nakročilo k aspoň akému-takému „všeobecnému“ uznaniu. V dnešnom (hudobnom) svete, v ktorom už nie je taká hanba robiť tvrdú muziku, sa aj toto experimentálne vydavateľstvo rozhliadlo po ešte širšom obzore. Výborný tohtoročný album SHINING (tých z Nórska) prezentuje konzumovateľnú tvár hudby, ktorá sa neváha inšpirovať metalom, no a MOHA! zase demonštruje tú odvrátenejšiu, oveľa menej „k sežrání“.

Duo Anders Hana (24 rokov) a Morten J. Olsen (o rok viac) spolu hrá takmer desať rokov, Anders Hana sa pred dvomi rokmi dokonca stihol mihnúť v zostave prominentného ansámblu JAGA JAZZIST. Na „Norwegianism“ však nehľadajte nové pohľady na jazz, ale epileptický záchvat zneužívaných bicích, gitary a ich nemého svedka so svietiacim jabĺčkom na obale. MOHA! nepatrí k spolkom, ktorých experimentálna hudba sofistikovane hladí ušká rozhľadených poslucháčov. Už ich nástrojový park vyzerá, akoby dúfal, že s kapelou dlho nepobudne; a keď ho Anders a Morten rozozvučia (jeden náhodným jednoručným riffovaním na gitaru doprevádzaným mlátením do kláves, druhý miestami „grindovým“ trieskaním do bicích, čo majú namiesto kopáku činel a spúštaním laptopových zvukov a efektov), viete si asi predstaviť, ako to znie.

Neviete. Ono to totiž znie dobre. Ani opakované počúvanie „Norwegianism“ mi však nedalo jasnú odpoveď na otázku, ako je to možné. Možno ide o ten najjednoduchší dôkaz toho, že aj z hutného a našľapaného, ani nachvíľku nepoľavujúceho zvukového bordelu sa s potrebnou dávkou talentu dá vyhrabať zaujímavá hudba, ktorá, napriek skutočne neštandardnej forme, nesmrdí na hony samoúčelnosťou (mimochodom, na Jester Records, labeli Garma z ULVER, sa podobnou hudbou a rovnako dobre baví Arne Mokkelbost, a.k.a. SINGLE UNIT).

Hudba MOHA! sa pohybuje vo vákuu mimo bežných významov slov „melódia“ a „rytmus“ (čo by metalistom samozreme vadiť nemuselo). Stopové množstvá obidvoch v tom guláši nájdete, skutočným dobrodružstvom je hľadať tam to ďalšie. Nie je to však zábava pre každého – najprv skúste okoštovať na MySpace. Aby ste nevraveli, že som vás nevaroval.