Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Exkluzívnejšia verzia aktuálneho kotúčika bratislavských rockerov a nu-metalistov obsahuje v ručne vyrobenej a zámkom uzatvorenej kovovej klietke okrem samotného digipaku aj tričko, nálepku, odznak a brnkátko. Tú jednoduchšiu tvorí „len“ digipak zabalený v zamrežovanom plastovom „ kondóme“.
Beast jednoducho musí byť stále pod kontrolou. (NO GRAVITY)
Booklet novinky obsahuje okrem textov aj fotografie, ktoré nenájdete nikde inde. Aj samotný kotúčik skrýva dva bonusy, ešte nepožitý (chladný) je z vrchnej strany čisto čierny, no po jeho zahriati v mechanike sa na povrchu objaví silueta beštie a na spodnej strane CD sa nachádza laserový podpis NO GRAVITY. V dnešnej sťahovaco-napaľovacej dobe je takýto prístup vydavateľa poskytujúci kupujúcemu rôzne bonusy viac, ako cenený a vítaný. Vizuálna stránka „The Beast Of“ je neskutočne nabúchaná (ukážka), no ako je na tom audio?
Pod nahrávku sa ako producent podpísal David Koller (ex-LUCIE, KOLLERBAND), pričom samotné nahrávanie prebiehalo v pražskom štúdiu COX. Finálny mix dostal na starosť Ondrěj Ježek (WWW, GNU, POINT, LYSSA, atď.) a o mix singlovky „Haunting Me“ sa postaral držiteľ ocenenia Grammy David Bianco (COAL CHAMBER, DANZIG, AC/DC, Ozzy Osbourne, atď.). Tento prístup k nahrávaniu sa kapele naozaj vyplatil a smelo môžem vyhlásiť, že po zvukovej stránke snáď ešte nič lepšieho na Slovensku nevzniklo. NO GRAVITY nielen zvukovo, ale hlavne hudobne spoľahlivo nakopávajú riť slovenskej oficiálnej mainstreamovej rockovej scéne. A aby som nebol nekonkrétny, tak mi nedá v tejto súvislosti nespomenúť skupinu DESMOD, ktorá sa povedzme, že s podobným štýlom, no s podstatne jednoduchším prístupom k hudbe, dostala na absolútny vrchol popularity. A GLADIATOR snáď ani nemá zmysel spomínať. Zaujímavý mix rockovej hudby, moderného nu-metalu a crossoveru v podaní NO GRAVITY však podľa môjho názoru trpí na dva neduhy. Prvým je neschopnosť napísať (zložiť) naozaj chytľavý, zapamätateľný a veľký hit a druhým je prílišná uhladenosť nahrávky. S neduhom číslo jeden nemám veľký problém, tento fakt je skôr na škodu pre prípadne väčšie presadenie sa skupiny, no neochota aspoň miestami viac „pritlačiť na pílu“ je z môjho pohľadu veľkou chybou. „The Beast Of“ čiastočne chýba to najdôležitejšie, čo tvorí základ tohto hudobného štýlu - živelnosť. A tak tá deklarovaná beštia v názve je na albume hudobne prezentovaná len tým „zubatým“ mačiatkom z obalu. Nemyslím si, že táto mäkkosť dopomôže skupine dobyť slovenský (príp. český) éter, čo bolo, predpokladám, zámerom. Ale radšej sa vrátim od špekulácii k faktom. Štandardne výborným hráčskym výkonom členov skupiny doslova kraľuje perfektný a výborne pasujúci melodicko-rapový(?) vokál, no na druhej strane mi tak trochu vadia síce dobre zahrané, ale príliš jednoduché bicie... Oproti minulosti NO GRAVITY dali väčší priestor nielen producentom a zvukovým inžinierom, ale aj samplom, klávesom a angličtine a tieto zmeny skupine mimoriadne svedčia. Klávesy a samply dodali skupine zvukovú hutnosť a hustotu, no najviac ma potešila angličtina, ktorá mi tak chýbala už na „Inverzii“. Nakoniec môžem skonštatovať, že NO GRAVITY od vydania predchádzajúceho nosiča poriadne pokročili a vydali album, ktorý si zaslúži obdiv minimálne za spracovanie. A ktoré skladby ma najviac zaujali? Úvodna klipovka „My Dark Side“, pestrá „The Beast In You“, depešácky začínajúca singlovka „Haunting Me“ a posledný song, spievaný po slovensky, „Stratený“.
Zmiešané pocity, ktoré mám z tohto diela, spôsobili moje váhanie ohľadom bodového hodnotenia. Nakoniec som sa rozhodol pre magickú sedmičku a hlavným dôvodom pre takéto vysoké hodnotenie je perfektne odvedená producentsko-štúdiová práca. Či sú výsledný zvuk a prevedenie dostatočnou náhradou za mierne pokrivkávajúci obsah, toť otázka, na ktorú si musí každý z poslucháčov odpovedať sám.
1. My Dark Side
2. Running To Atlantis
3. Playing God
4. The Beast In You
5. When Will I Be Famous
6. Haunting Me
7. Plastic Faces
8. In A Daze
9. Silent Cries
10. Obsession
11. The Clone
12. Stratený
NO GRAVITY potvrdzujú tézu o tom, ako zúfalo Slovensko nu-metal nepochopilo.
NO GRAVITY ho navyše nechápu v čase, kedy je neskoro snažiť sa ho hrať aj pre chápajúcich. A keďže celá ich podstata je sústredená v obale, ťažko ho dať bokom a hodnotiť aspoň obsah. Žiaden nie je.
Kytarista Wes Thrailkill se svými druhy předvádí další instrumentální divočinu, která kromě metalové progrese nabízí i odbočky do mathrocku, djentu, nebo dokonce i elektroniky. Fanoušky kytarových hrdinů typu PLINI určitě potěší.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.