KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Potrebujete prečistiť uši kvalitnou extrémnou muzikou? Pre jarné mesiace roku 2008 niet lepšieho riešenia než práve vychádzajúci debutový album veselých chlapcov z Kalifornie, ktorí si hovoria SUICIDE SILENCE. Okolo týchto faganov sa dejú priam neuveriteľné veci. Po vydaní EP "Suicide Silence" v roku 2005 boli kritikou vynesení do nebies. Očakávania ešte viac vystupňovali intenzívnym koncertovaním po boku takých zavedených značiek ako DARKEST HOUR, UNEARTH, DESPISED ICON alebo WALLS OF JERICHO. Správne načasovanie fanúšikovského šialenstva napokon prinieslo 94. miesto v rebríčku US Billboard Top 200, čiže absolútne najvyššiu priečku debutového albumu v histórii vydavateľského kolosu Century Media. Treba povedať, že kupujúca masa amerických priaznivcov drsného metalového nášupu má v tomto prípade celkom dobrý vkus.
Na svoj vek sú SUICIDE SILENCE nadpriemerne inštrumentálne a tiež aranžérsky zdatní. Tučným základom ich hudobného výrazu sú ťažkotonážne gitarové riffy niekde na pomedzí brutálneho death metalu vystrihnutého v strednom tempe a hácéčka v štýle HATEBREED, ktoré skvelým spôsobom vynikne najmä pri živých vystúpeniach. Do toho mládenci vrážajú grindcorové kliny s takou vervou, že priaznivci severských zverstiev ROTTEN SOUND alebo SPLITTER nestíhajú utierať sliny. Zbesilé sypačky náhle prechádzajúce do zdrvujúcich zásekov a kvílenia gitár priam v štýle nestorov IMMOLATION, vyšperkované drobnosťami majstrov (gitarové sólo v závere krutej paľby "No Pity For A Coward") a nad tým všetkým neskutočné hrdelné cvičenia potetovaného výrastka Mitcha Luckera. Odkiaľ ťahá všetok ten záhrobný growling a grindové škriekania orangutana so soľou v zadku, to zostáva obrovskou záhadou. Keď som už spomínal kanadských machrov DESPISED ICON, s ktorými SUICIDE SILENCE okupovali spoločné pódiá, netreba zabúdať na paralelu medzi týmito extrémnymi spolkami. Kým DESPISED ICON pútavým spôsobom mixujú death metal a hardcore, SUICIDE SILENCE na to idú podobnou, no predsa len o trochu prirodzenejšou formou - ich prechody medzi deathom, HC a grindom sú menej násilné, ucelenejšie, bez zbytočných rušivých hrán, jednoducho kompaktnejšie.
SUICIDE SILENCE sú veľkou nádejou svetovej extrémnej muziky. Ak dokážu stvárať takéto veci už na debutovom albume, v budúcnosti nám pripravia rozhodne ešte nejedno prekvapenie. Ďalšou výraznou métou v ich kariére bude prvé európske turné spolu s PARKWAY DRIVE a BURY YOUR DEAD v apríli a máji tohto roku. Ak sa nevyhne Prahe, kolegovi Dalasovi vrelo odporúčam kvalitný kotol na vypotenie post-rockových feromónov.
Brutálny death metal mixnutý ešte brutálnejším grindom, podávaný s patričným mladíckym entuziazmom a v prvotriednom zvukovom balení. Debut s veľkým D.
8,5 / 10
Mitch Lucker
- spev
Chris Garza
- gitara
Mark Heylmun
- gitara
Mike Bodkins
- basgitara
Alex Lopez
- bicie
1. Revelations (Intro)
2. Unanswered
3. Hands Of A Killer
4. The Price Of Beauty
5. The Fallen
6. No Pity For A Coward
7. The Disease
8. Bludgeoned To Death
9. Girl Of Glass
10. In A Photograph
11. Eyes Sewn Shut
12. Green Monster
13. Destruction Of A Statue (Hidden Track)
No Time To Bleed (2009)
Green Monster (EP) (2008)
The Cleansing (2008)
Suicide Silence (EP) (2005)
Datum vydání: Úterý, 18. září 2007
Vydavatel: Century Media Records
Stopáž: 44:02
Produkce: John Travis
solidní prasopal, kluci se s tím moc nepářou a v rámci žánru slušná deska s některými výtečnými nápady, technicky a instrumentálně bezchybné, taky booklet a logo kapely musím pochválit
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.