„Otoč tú potápajúcu sa loď a nasmeruj ju domov, ešte stále je čas,“ znie z rádií dnes a denne a málokto vie, že táto oskarová skladbička vychádza na CD už štvrtýkrát. Prvýkrát sa objavila ešte v roku 2006 na „The Cost“, albume Hansardových domovských THE FRAMES, druhýkrát ešte ten istý rok na Hansardovom a Irglovej debute „Swell Season“ a tretíkrát (stále predvlani) na soundtracku k Hřebejkovej „Kráske v nesnázích“.

V podstate je úspech nosnej piesne filmu o tom, koľkokrát za život stretnete toho „pravého“, sociologickou sondou do duše recipientov masmédiami generovaných hitov a celebrít. Nechtiac odhaľuje, na akých princípoch a schémach funguje svet médií. Jej autori sú v tom však nevinne – príbeh Glena Hansarda a konieckoncov aj Markéty Irglovej je oveľa zaujímavejší pred „dňom D“, keď sa mávnutím šoubizového prútika z írskeho hudobníka s deravou gitarou a dcéry jeho dlhoročného priateľa stal (nielen) autorský pár, ďakujúci nablýskanému auditóriu so soškou Oscara v ruke.

Ale dosť; rozbor úspechu írskej nízkorozpočtovej muzikálovej lovestory a polemiku, či išlo o náhodné zalepenie momentálnej diery na trhu alebo dôkaz internetového virálneho marketingu, nechajme odborníkom od fachu. Posvieťme si na soundtrack, ktorý okrem „Falling Slowly“ obsahuje dvanásť skladieb a ktorému – to treba zdôrazniť okamžite – k absolutóriu chýba práve obraz.

Kým vo filme hrali piesne rolu (často jednostranných) dialógov či monológov, skrátka niesli obsah, zvuková stopa dokáže emócie z plátna nanajvýš načrtnúť. Práve „Falling Slowly“ napriek srdcervúcemu refrénu mierne zapadne (určite v porovnaní s drásajúcou Hansardovou sólo performance v záverečnej „Say It To Me Now“, ktorá dokáže spustiť prúd zimomriavok), o to viac zaujme Irglovej „discmanová“ spoveď „If You Want Me“ (s akurátnou dávkou dievčenskej úprimnosti či naivity) alebo „Fallen From The Sky“ s vtipným casio podmazom. Dublinský genius loci ostal zakonzervovaný v letmej dylanovke „Broken Hearted Hoover Fixer Sucker Guy“, na druhej strane hneď nasledujúca „When Your Mind’s Made Up“ pôsobí až príliš napulírovane a hladko, neškodne; rovnako ako cukrovo sláčiková „Lies“, ktorej chýba pohľad do tváre Hansardovej postavy z filmu, rekapitulujúcej život s „bejvalkou“. Tretia tretina CD navyše takmer úplne postráda háčiky na ucho poslucháča a obsahuje v zásade normálne, z priemeru ničím nevybočujúce radio-friendly (folk)rockové piesne (folková „Leave“, U2 pripomínajúca „Trying To Pull Myself Away“ a „All The Way Down“, striedajúca silnejšie momenty s tými obyčajnými).

Masáž, ktorá sa rozbehla po Oscarovom triumfe Irglovej a Hansarda už prináša prvé (zhnité) plody a je možné, že publikum v Čechách a na Morave často koncertujúceho Hansarda sa aspoň dočasne zmení o stoosemdesiat stupňov. Aj po odznení „oncemánie“ však ostane úspech „Falling Slowly“ jedným z mála potešiteľných momentov, keď éter mimoriadne skostnatených tuzemských staníc ovládla pesnička z „indie“ scény – bez snahy o kalkul a vplyvného „producenta“ za chrbtom.