Produkcia poctivého čierneho kovu na Slovensku dlhodobo stagnuje okolo nulovej hladiny. Kvalitné kapiel v tomto žánri spočítate na prstoch jednej ruky, a v tejto „temnej“ dobe prichádzajú košickí INFER so svojím druhým anti-ľudským manifestom. Pri druhom diele sa vždy očakáva prinajmenšom prekonanie debutu, odstránenie nedostatkov a nezriedka sa práve druhý album stáva v histórii kapely tým najlepším. V prípade „Anti – Human“ tomu dúfam tak nebude, i keď tým nechcem nijako znižovať kvality tu prezentovaného diela – práve naopak, potenciál zachytený na debute sa dočkal náležitého rozvinutia a ukazuje na značný progres vo všetkých oblastiach.

INFER sa svojou tvorbou pohybujú v oblasti klasického nasypaného blackmetalu s trochou deathovej prímesi, kde prísť s niečím novým v súčasnosti chce už značnú dávku schopností. A tie, zdá sa, na strane protagonistov nechýbajú, keďže prezentovaný materiál aj napriek spomínanému faktu zaujal. To je zrejmé už od úvodnej „A Will To Die“, ktorá okrem technickej paľby bicích poukazuje jednak na schopnosť nachádzať správnu rovnováhu medzi nekompromisnou brutalitou a zaujímavými melódiami (a taktiež na proklamované zlepšenie v oblasti zvukovej). INFER okrem rýchlych blackových pasáží vsádzajú aj na rytmicky komplikovanejšie a melodickejšie štruktúry, tvoriace deathový element (za všetky spomeniem napríklad „Blackhorned Master...“). Albumu tieto pomalšie kompozície pridávajú na svojskej atmosfére a pestrosti, pričom nechávajú vyniknúť rôznym inštrumentálnym vychytávkam, ktorých je možné nájsť dosť. Nezostáva mi nič iné, len opäť pochváliť výborné bicie, ktoré tentokrát v solídnom zvuku vyznievajú poriadne prierazne, nápadité technické riffy i ľahké ekvilibristiky v sólach. Pozitívnym faktom je, že vo výslednom mixe dostávajú priestor aj basgitarové linky a nestrácajú sa niekde v rozbúrenom mori riffov. Frontmanov monotónnejší deathový vokál je primerane priestredaný blackovým vokálom druhého gitaristu, takže ani tu nenastáva zásadnejší problém (výborne to vyšlo napríklad v „Arcanum“).

Sám sa divím tomu, ako pozitívne to doposiaľ vyznieva a skutočne nemám veľmi čo kritizovať. INFER boli možno považovaní za akýchsi Slovenských MARDUK, ale tento album mi skôr pripomína BEHEMOTH a ich obdobie okolo výbornej dvojky „Thelema 6“ a „Satanica“. Booklet sa takisto podaril a vyznieva plne profesionálne. Negatíva môžem vytasiť snáď len dve – je nimi istá dávka blackmetalového klišé v textoch a takisto prezentovaná kontroverznosť, na druhej strane to snáď k žánru patrí, takže si to preberte sami. Menej ako debutu udeliť nemôžem (a ani nechcem), dokonca aj bez toho, aby som sa musel oháňať čarovným spojením „v kontexte slovenskej scény“.